Brazílčan Ronaldo (celkom vpravo) prekonáva prvý raz nemeckého brankára Olivera Kahna vo finále majstrovstiev sveta v Jokohame. Brazília vyhrala dvoma gólmi Ronalda 2:0 a získala už piaty majstrovský titul. FOTO – ČTK/AP
Najväčší športový sviatok roka, futbalové majstrovstvá sveta, sa konali na netypickom mieste, v trochu skoršom termíne. Japonským a kórejským usporiadateľom nemožno vyčítať nič. Azda len to, že gigantické podujatie malo aj gigantickú geografiu – hralo sa v dvadsiatich mestách. Podujatie však bolo absolútne bezpečné, fanúšikovia priateľskí, žiadni rowdies neúradovali. Domáce obecenstvo si okrem podpory svojich rozdelilo aj ostatný svet. Takže šikmooké krásky držali palce Beckhamovi, Tottimu, Raúlovi, chlapci si pomaľovali jedno líce trebárs kórejskou vlajkou, druhé tureckou. Na nezvyčajnú kulisu „ochkania“ a „pišťania“ si musel Európan či Juhoameričan zvykať.
Skôr priemerná úroveň hry
Začiatok posunutý na koniec mája ovplyvnila vyššia moc, onedlho sa začne vo východnej Ázii monzúnové obdobie. Viaceré európske krajiny sa sťažovali, že medzi vypätou klubovou sezónou s tvrdým bojom o tituly v domácej či nadnárodnej lige a MS prakticky nebola prestávka. Prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Joseph Blatter „ukrivdeným“ odkázal – termín ste vedeli dávno. Pochvaľoval si rozšírenie jeho veličenstva futbalu na ďalší kontinent. Tomu starému naznačil, aby si urobil poriadok so širokým rozmerom súťaží. Vraj ak to nepôjde podobrom, čiže po dohode, príde na rad „diktát“. Na druhej strane sa objavili aj názory, že futbalové MS môžu nasledovať hokejové – vrchol by bol bez najväčších hviezd.
Úroveň hry bola skôr priemerná. Na rozdiel od ostatných šampionátov sme videli výborný futbal v skupinách, kde sa napodiv veľmi málo špekulovalo. Naopak, potom vo vyraďovacích bojoch (osem-, štvrť– a semifinále) sa špekulovalo pre zmenu príliš. Stretnutia o tretie miesto a finále zase priniesli vrcholný šport. Ak by sme sa držali príslovia „koniec dobrý, všetko dobré“, bolo by to skvelé podujatie. Summa summarum – musíme však zobrať napríklad do úvahy, že gólový priemer bol druhý najslabší v histórii. Teraz – 2,67, v Taliansku 1990 – 2,21. Aj pred štyrmi rokmi vo Francúzsku bol 2,67, v USA 1994 – 2,71.
Hoci japonsko-kórejská športová slávnosť mala klasických finalistov (Brazília – Nemecko 2:0), priniesla toľko prekvapení ako nikdy. Druhý raz sa stalo, že obhajca titulu (Francúzsko) vypadol už v skupine (predtým Brazília v roku 1966). Galský kohút dokonca nedal ani gól, čo je absolútna rarita.
Bude revízia systému?
Svetový šampionát tak ako každý doteraz priniesol otázku – hrali na MS skutočne najlepšie tímy? Všetkým isto-iste chýbali Holanďania. Vytratila sa aj tradičná bulharsko-rumunsko-grécka balkánska sila. Častými účastníkmi vrcholov bývali Škóti, v poslednom období Nóri. Vytratil sa stredoeurópsky štýl – v skupinách vypadli Česko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Švajčiarsko. Z Južnej Ameriky vyšli z najťažšej kvalifikácie nasucho Peru, Kolumbia, Čile. Z Afriky už hrali medzi elitou Maroko, Alžírsko.
Po úspechu semifinalistu z Kórejskej republiky a osemfinalistu z Japonska si začala nárokovať ďalšie miesto medzi vyvolenou „tridsaťdvojkou“ Ázia. Samozrejme, na úkor Európy. Takúto korektúru FIFA sotva dopustí. Blatter pár razy, oprávnene chrániac organizátorov, menej oprávnene rozhodcov, hovoril – viem, že doma ma budú považovať za Antieurópana. Švajčiarsky prezident, ktorého pred šampionátom znovu zvolili za šéfa svetového futbalu, je na tejto vplyvnej stoličke relatívnym nováčikom. Občas vystupoval servilne, potom ospravedlňujúco „motal“, jeho hovorcovia dementovali. Nemožno byť s každým za dobre.
Na súčasnom rozložení „umiestneniek“ sa do budúcich MS, najmä keď budú v Nemecku 2006, sa sotva niečo zmení – Európa: 16 účastníkov, Amerika: 7, Afrika: 5, Ázia 4. Čoraz častejšie však počuť hlasy volajúce po „absolútnej spravodlivosti“. Skrátka – pri žrebovaní kvalifikačných skupín by v jednom vreci premiešali všetky kontinenty. Aj pri dnešnej technike ide celkom iste o sci-fi, veď každý kontinent má vlastnú štruktúru súťaží. Skôr by obstál nápad zaviesť viaceré medzikontinentálne baráže.
Na výkony mužstiev malo vplyv mnoho faktorov (termín, únava, vyžrebovanie, výkony rozhodcov). Pokúsili sme sa rozdeliť tímy do šiestich kategórií podľa toho, ako sa nám pozdávali ich vystúpenia.
SLABÍ: Saudská Arábia, Čína, Tunisko
Saudská Arábia hrala síce už na svojich tretích MS, v roku 1994 dokonca postúpila do osemfinále, ale teraz nehrala nič. Nedala gól, od Nemcov inkasovala rekordných osem. Čína pod vedením trénerského svetobežníka Boru Milutinoviča robila, čo mohla. V útoku snaživí a rýchli hráči nedokážu zakončiť. Ich prejav je síce sympatický, ale naivný – hurá dopredu. Africký zástupca je na okraji tohto zaradenia. Hrá celkom kultivovaný futbal. Tunisko dokázalo remizovať so silným Belgickom, ale vtedy si vybrali slabší deň Európania.
SKLAMALI: Francúzsko, Uruguaj, Chorvátsko, Slovinsko, Poľsko, Rusko, Kamerun, Nigéria, Ekvádor, Paraguaj, JAR
Ide o široké pole, z ktorého francúzsky obhajca patril medzi prvoradých favoritov, každý z ostatných sa mohol (mal) stať čiernym koňom.
Mužstvo okolo Zidana hralo aj v medziobdobí v priateľských zápasoch veľmi dobre. Vlani vyhralo napríklad Pohár konfederácie v Japonsku, kde zdolalo i Brazíliu. Vypredané hľadisko (80 000) na každom medzištátnom stretnutí na parížskom Stade de France sa bavilo. Pri posledných dvoch previerkach, remíze s Ruskom 1:1 a prehre s Belgickom 1:2, však spozornelo. Štyri roky takmer neobmenený Lemmerov tím sa trápil, miestami „umieral na krásu“, chýbala mu iskra i chuť do futbalu. Presne tak sa predstavili bývalí majstri sveta na MS. Zidanovo únavové zranenie nebolo základnou príčinou neúspechu. Nesporne stále skvelým futbalistom sa akoby nechcelo hrať, a keď im tieklo do topánok, všetko silili. V takom prípade Francúzi nie sú Francúzmi.
Poľsko a Rusko hrali približne to isté. Vidno, že majú schopných futbalistov, ktorí však prestali myslieť na tím. Skôr ich zaujímali dobré zmluvy. Slovinci skrachovali na vnútorných rozporoch. Chorváti boli balkánsky nevyspytateľní, tentoraz smerom dole. Dvojnásobný uruguajský majster sveta (1930, 1950) sa hľadá už desaťročia. Kolektív s Recobom, Rugueirom, Dariom Silvom nepotrebuje hrať tak defenzívne. Rovnako Paraguaj, ktorého obranný prejav asi ovplyvnil taliansky tréner Cesare Maldini. Skvelé ekvádorské výsledky v kvalifikácii boli zrejme dielom nezvyčajnej vysokohorskej polohy, v ktorej krajina rovníkovej Južnej Ameriky hráva. Africké veľmoci Kamerun a Nigéria odpozorovali popri kladoch i neduhy – hádky medzi sebou, účelnosť si zamieňali s nevýrazným prejavom. Aj Juhoafrická republika zaostala za povesťou, hoci nemala po remíze s Paraguajom a výhre nad Slovinskom ďaleko k postupu.
VYŠŠÍ PRIEMER: Dánsko, Švédsko, Belgicko, Mexiko, Kostarika, Japonsko
Každý z týchto tímov odohral veľký zápas. Dáni proti Senegalu, Švédi s Anglickom i Argentínou. Osemfinále so Senegalom prehrali vyslovene nešťastne. Belgicko bolo v osemfinále úplne vyrovnaným súperom Brazílii. Mexiko „cvičilo“ Taliansko. Kostarika zohrala exportný zápas s neskoršími majstrami sveta. Hoci prehrala 2:5, bol tento duel futbalovo asi najkrajší vôbec. Japonci ukázali prekvapujúco vysoký štandard. Napriek tomu, že ich francúzsky tréner Troussier veľa naučil, stále pôsobia až príliš slušným dojmom.
VYŠŠÍ PRIEMER, ALE ČAKALO SA VIAC: Španielsko, Portugalsko, Anglicko, Taliansko, Argentína
Celá táto skupina špičkových mužstiev s mnohými superhviezdami svetových ihrísk pomýšľala minimálne na semifinále. Taliansko a Argentínu pasovali za najväčších favoritov. Anglicko sa z nich najviac priblížilo k tomu, čo dokáže. Skalopevná obrana s výborným stredovým duom Campbell, Ferdinand, ale iba s jedným tvorivým záložníkom (Beckhamom) a pri všetkej úcte k Heskeymu, s jediným útočníkom (Owenom) stačila v skupine ešte ubrániť jednogólový náskok s Argentínou, ale už nie vo štvrťfinále s Brazíliou.
O štyroch družstvách latinského sveta platí približne to, čo o Francúzsku. Videli sme unavené argentínske hviezdy Batistutu, Veróna a Crespa. Portugalskú laxnosť v zápase s USA a totálne z formy hrajúceho Figa. Talianom sa pre zranenia rozpadla povestná obrana, Španielom nemohol hrať z tých istých dôvodov vo štvrťfinále proti Kórejskej republike Raúl. Ale objektívne – Talianov v troch zápasoch, aj v kľúčovom osemfinále s Kórejskou republikou, a rovnako Španielov v spomínanom štvrťfinále obrali o postup rozhodcovia. Pravda, Taliani mali v hektickom závere s domácimi na kopačkách dostatok šancí. Arbitri mohli úradovať, koľko chceli.
PRÍJEMNE PREKVAPILI: Senegal, Kórejská republika, USA, Írsko
Francúzski tréner Senegalu Bruno Metsu pred šampionátom hovoril, že pre Afričanov je najväčšia česť, že môžu otvárať podujatie proti svojej bývalej materskej krajine. Potom sa dostali takmer do semifinále. Prehrali vo vyrovnanom zápase s Tureckom na zlatý gól. Kultivovaný, taktický, ale pritom hravý futbal Senegalu nadchol. Útočník El Hadži Diouf patril k najväčším hviezdam MS. Kórejskej republike síce trochu dopomohli k semifinále rozhodcovia, ale v boji o finále boli Nemcom úplne rovnocenným partnerom. Pod taktovkou Holanďana Guusa Hiddinka produkovali na kondíciu asi najnáročnejší štýl zo všetkých – aktívny pressing už na polovici súpera. Američania priam šokovali. Hrali jednoducho, účelne, ukázali dôraznejší protiútok ako napríklad Taliani. Írsko nezaprelo ostrovný štýl, ale pôsobil krajšie než anglický. V útoku v ňom bolo dosť tvorivosti. Útočník Robbie Keane doslova žiaril. Írsko vypadlo v osemfinále až na rozstrely z pokutových kopov. To je vždy smola.
ZAŽIARILI: Brazília, Turecko, Nemecko.
Majstrovstvá sveta sa skončili úplne spravodlivo. Zvíťazil tím o triedu lepší od ostatných. Toto tvrdenie nemá byť urážkou ďalších. Päťnásobní majstri sveta mohli stratiť dva body azda iba vo svojom otváracom stretnutí s Tureckom (za stavu 1:1 odpískal rozhodca v prospech Brazílie sporný pokutový kop). Vo všetkých zápasoch mali Juhoameričania vývoj v rukách. Aj vo vyrovnanom osemfinále s Belgickom (2:0) i vo výbornom finále s Nemeckom (2:0). Brazílčania nemali slabý post, zato minimálne hviezd na prsty jednej ruky – Cafúa, Roberta Carlosa, Rivalda, Ronalda, Ronaldinha. Pri tomto menoslove môžu Roque Junior, Kleberson či Lucio cítiť krivdu. Silu futbalu v krajine samby dokazuje, že z tímu, ktorý prehral pred štyrmi rokmi finále s Francúzskom 0:3, nastúpil v Jokohame iba Cafú, Roberto Carlos, Rivaldo, Ronaldo a na pár minút Denilson. Brazília stále zostáva najväčšou svetovou zásobárňou skvelých futbalistov.
Nemecko sa tesne prebojovalo na majstrovstvá sveta, do finále postupovalo nemastno-neslano, keď mu najmä Kórea odpratávala súperov (Taliansko, Španielsko). Až do posledného súboja sa stretlo postupne so Saudskou Arábiou (8:0), s Írskom (1:1), s Kamerunom (2:0), Paraguajom (1:0), USA (1:0), s Kórejskou republikou (1:0). Vo vyraďovacích stretnutiach skóroval strieborný tím vždy s trochou šťastia v záveroch. Aby súper nemal čas vyrovnať. Vo finále však hralo hrdé a veľké Nemecko, ktoré potvrdilo Pelého slová: „Nemci môžu hrať štyri roky akokoľvek zle, ale keď prídu majstrovstvá sveta a najmä ich finále, vždy je to úžasné mužstvo.“
Kto zaraďoval Turkov medzi trpaslíkov, veľmi sa mýlil. Už na Eure 2000 podávali veľmi sympatické výkony. Majú veľké individuality – brankára Rüstüho, obrancu Alpaya, stredopoliarov Bastürka a Emreho, útočníkov Hasana Sasa, a ako ukázalo víťazné stretnutie o tretie miesto s Kórejskou republikou, stále aj Hakana Süküra.
PETER FUKATSCH
