Niektoré školy sú dnes v katastrofálnom stave. Samosprávy a obce by ich najradšej odmietli, ale nemôžu. Zákon im prikazuje prijať ich do svojej kompetencie. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

„Je prekvapujúce, že problémy s prechodom školských kompetencií sa ešte nezmenšili. Nie sú pripravené podmienky, nie je jasné financovanie. Štát hovorí, že delimitácie už pripravilo 90 percent okresných úradov - podľa našich poznatkov je to tak do 30 percent.“

Protokoly o školách nie sú hotové

Minister školstva Peter Ponický však verí, že „ k prvému júlu sa istotne vyhotovia“.

Podľa podpredsedu ZMOS-u Milana Mušku je však dnes pripravených len 50 percent návrhov delimitačných protokolov: „A to sú len návrhy, nie definitívne protokoly! Pritom tie mali byť pripravené do konca mája!“

Delimitačné protokoly mestá a obce potrebujú, aby sa dozvedeli, čo a v akom stave preberajú. Od 1. júla totiž musia zabezpečiť normálnu prevádzku škôl. M. Muška sa na toto zdržanie hnevá: „Zbytočne sa to všetko predlžuje. Podľa nášho názoru boli veci známe už minulý rok v novembri-decembri, a návrhy protokolov sa mohli pripravovať už od januára tohto roku, aby sa to všetko načas stihlo.“

Podľa Michala Sýkoru leží zodpovednosť za neplnenie metodických pokynov ministerstva školstva na pleciach prednostov okresných úradov.

Školy oddlžené boli, dlhy však vznikajú ďalej

Prechod kompetencií zatiaľ prebieha vcelku pokojne. Obce a samosprávy do poslednej chvíle trápilo najmä to, že nevedeli, či školy budú načas oddlžené. „Samospráva nemôže v tejto súvislosti robiť prakticky nič a je vydaná na milosť a nemilosť štátu,“ potvrdil SME hovorca Žilinského samosprávneho kraja Miroslav Bátovský.

„Na oddlženie škôl a školských zariadení bolo uznesením vlády z 5. júna uvoľnených 510 miliónov korún. Dá sa teda povedať, že boli za rok 2001 oddlžené,“ informoval nás Marián Malecký, vedúci sekcie financovania ministerstva školstva.

Milan Muška však poukazuje na ďalší problém: „Už v prvom štvrťroku narástli dlhy školstva na ďalších 300 miliónov korún. Je pravdou, že aj tieto dlhy zaplatí štát. Na druhej strane ich výška poukazuje na to, že rozpočet školstva je značne poddimenzovaný. K nárastu dlhov zrejme dôjde aj v druhom polroku - v čase, keď školy preberú obce a vyššie územné celky.“

Školy by chceli vrátiť

Pretože nikde nie je napísané, kto by mal tieto dlhy uhradiť, pre samosprávy a obce je to jasné - ostanú na ich pleciach. A toho sa starostovia obcí a predsedovia samospráv boja. Niektorí z nich vraj dokonca školy odmietajú.

Pavol Jaseň, vedúci odboru školstva v Ilave tvrdí, že niektorí starostovia budú v zmysle kompetenčného zákona žiadať, „aby sa najmä predškolské zariadenia vrátili späť do zriaďovateľskej funkcie odboru školstva.“

Podľa neho obce nebudú mať financie na prevádzku materských škôl, ktoré okresný úrad „držal“, aby matky z dedín mohli byť zamestnané.

„Keď ide len o správcovstvo a starosti, tak nemáme záujem,“ reagujú aj niektorí starostovia košických mestských častí.

V niečom majú zrejme aj pravdu: „Zisťujeme veľké problémy v nehnuteľnom majetku, kde chýba technická dokumentácia, listy vlastníctva, revízne správy, technický stav objektov,“ zhodnotil neblahú situáciu v školstve vedúci oddelenia sociálnych vecí bratislavského magistrátu Pavol Baxa.

Problémy ostanú na pleciach obcí a samospráv

Tieto problémy budú musieť zabezpečiť (a teda i zaplatiť) samosprávy a obce, ale zrejme bez štátnych financií. Ani jedny však s takýmito výdajmi nerátali, nemajú ani peniaze na odstránenie havarijných stavov pred začiatkom školského roka.

Niektorí starostovia a predsedovia samospráv majú pocit, že starostlivosť o zastaralé školy hodil štát na ich plecia a sám sa tak zbavil ťažkého bremena.

Milan Muška, podpredseda ZMOS-u si však myslí, že sa peniaze pre školy nájdu: „Súčasťou decentralizačnej dotácie budú aj prostriedky na investície, i keď samozrejme, nie v takom objeme a rozsahu, aby sa hneď dali realizovať investičné akcie väčšieho charakteru.“

Dodáva však, že podľa neho je „väčšina škôl schopná normálne fungovať od septembra.“

Kompetentní predpokladajú, že vzhľadom na veľký počet škôl a školských zariadení, ktoré prechádzajú pod nového zriaďovateľa - je ich viac ako deväťtisíc - sa nejaké problémy ešte vyskytnú.

SOŇA REBROVÁ