Jednotka planéty medzi tromi žrďami za uplynulý rok výkonnostne rástla obdivuhodne rýchlo. Už ako šesťročný začal s futbalom v rodnom Karlsruhe, kde sa po roku prvýkrát postavil do bránky žiackeho tímu. Prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Na jeseň 1990 debutoval v Bundeslige a 21-ročný mladík urobil na odborníkov dojem. Jediným problémom bola výbušná povaha, ktorú prenášal aj na ihrisko.
Tri šampionáty na lavičke
Čas bol najlepším liekom. Tri roky po vstupe na ligovú scénu sa stal jej najlepším brankárom, čo mu v októbri 1993 vynieslo miestenku do seniorskej reprezentácie. Ako trojka za Illgnerom a Köpkem cestoval na svoj prvý svetový šampionát do USA ‘94. Na trávnik sa síce nedostal, ale pre Kahna bol turnaj veľkou výzvou. Poctivým tréningom a vzorovou životosprávou priťahoval manažérov a na začiatku ďalšej sezóny pochopil, že vynaložené úsilie nebolo zbytočné. Slávny Bayern Mníchov položil na drevo materskému klubu SC Karlsruhe päť miliónov mariek, čo bola vtedy v nemeckom futbale rekordná suma vyplatená za brankára.
Na Olympijskom štadióne ho privítali s ováciami a Oliver sa päť minút po príchode stal jednotkou. Na EURO ‘96 v Anglicku ho tréner Berti Vogts opäť nechal sedieť len na lavičke a to isté mu vyrobil aj o dva roky na svetovom šampionáte vo Francúzsku.
Len Keane mal to šťastie
Za vrchol doterajšej dráhy možno smelo považovať sezónu 2000/2001. S Bayernom vyhral štvrtý majstrovský titul a pridal k nemu aj víťazstvo v Lige majstrov.
Na ázijských majstrovstvách sveta má, ako skoro vždy, skvelú fazónu. Len írsky útočník Robbie Keane si zatiaľ môže povedať, že prekonal nemeckého reprezentačného brankára. Zvyšní piati súperi také šťastie už nemali. Jediný inkasovaný gól za 540 minút dvíha adrenalín aj brazílskym útočným superhviezdam – Ronaldovi, Ronaldinhovi či Rivaldovi. „Sú to všetko vynikajúci ľudia a vynikajúci futbalisti. Ak chcú držať nad hlavami Svetový pohár, musia ma prekonať. Šance sú vyrovnané. Každý z nás vie, že na víťazstvo nestačí stopercentný výkon. Treba podať životný. Mám takú predstavu, že sa rozhodne až na pokutové kopy,“ vyhlásil Kahn v predvečer jokohamského finále. Ako dodal, pred zápasom s Brazíliou ho najviac motivuje pohľad cez internet domov i skutočnosť, že s jeho mužstvom pred turnajom nikto vážne nerátal. MIROSLAV BUKOV
