Legendárny Pelé prestriháva pásku na inaugurácii futbalovej univerzity v mexickej Pachuce. FOTO – TASR/AP
muži v žlto-modrej kombinácii tradičných kanárikových dresov. Vtedy je nepriateľ nepriateľovi kamarátom, mizne akýkoľvek rozdiel medzi bohatým a chudobným, profesorom a analfabetom. Nezmieriteľní rivali – „cariocas“, fanúšikovia klubov z Ria de Janeiro a „paulistas“, priaznivci zo Sao Paula – splynú do jedného človeka. Muža, ženu, babku, dieťa, manekýnku i slúžku. V Brazílii zbožňuje futbal každý. V porovnaní s ním je aj karneval v Riu lunaparkom.
Namiesto prvého titulu národná hanba
Futbal tejto juhoamerickej veľmoci žil pred II. svetovou vojnou prekvapujúco v tieni svojho „trpasličieho“ suseda Uruguaja i večného derbysúpera Argentíny. Rok 1950 mal už napísať krásnu, majstrovskú kapitolu brazílskeho futbalu. Stala sa povestnou, ale smutne. V najväčšej juhoamerickej krajine vystavali mamutí svätostánok Maracanu pre 200-tisíc divákov. Krajina usporadúvala majstrovstvá sveta, organizátori urobili všetko pre triumf svojich. Turnaj sa však stal národnou hanbou, pre mnohých fanúšikov osudovou hranicou medzi životom a smrťou. Historicky najväčšia návšteva na futbale vôbec – 199 854 divákov – zúfalo prežívala prehru Brazílčanov o prvenstvo s Uruguajom 1:2. Priamo na štadióne skákali ľudia z vysokých tribún, pri rozhlasových prijímačoch kosil infarkt. Futbalová prehra si vyžiadala okolo stovky mŕtvych.
Príchod Pelého
Brazílčania sa z neúspechu poučili. Prestali mužstvo skladať, začali tím budovať a tvoriť. Na MS 1954 hráči okolo Didiho a Vavu naznačili to, čo o štyri roky vo Švédsku predviedli v nevídanej podobe. Do kádra pribudli brankár Gilmar, krídelník Garrinacha a predovšetkým kráľ futbalu Edson Arantes do Nascimento – Pelé. Sedemnásťročný geniálny hráč (nar. 19. novembra 1940 v dedinke Tres Coracoes) dal na svojom prvom šampionáte v troch zápasoch šesť gólov (vo finále Švédom dva). Brazílčania ukázali futbal, aký svet dovtedy nevidel. Útočný, vynaliezavý, ale tiež takticky organizovaný. Pelého hviezda žiarila ešte dlho. Získal tri tituly majstra sveta (1958, 1962, 1970), hral 1363 profesionálnych stretnutí, v ktorých dal 1281 gólov. Slávny tisíci gól dal 19. novembra 1969 za svoj Santos z penalty mužstvu Vasco da Gama. Reprezentoval 92-krát, zapísal si 97 gólov v drese Brazílie.
V roku 1962 získala Brazília titul akoby automaticky, keď vo finále vyhrala nad Československom v Santiagu de Chile 3:1. V Anglicku 1966 prehrali Brazílčania s Maďarskom i Portugalskom a nepostúpili zo skupiny. Európska organizácia hry i tvrdosť predčili futbalovú fajnovosť. V Mexiku 1970 Juhoameričania opäť vyhrali s absolútnou prevahou (vo finále vyhrali nad Talianskom 4:1). Popri končiacom Pelém sa objavili nové hviezdy Tostao, Gerson, Carlos Alberto či Jairzinho – zatiaľ jediný muž, ktorý dal gól vo všetkých zápasoch šampionátu (6). Zostavu Brazílie vo Švédsku a Mexiku považuje svet za najdokonalejší súbor, aký kedy hral.
Neúrodné roky, potom víťazstvo v USA
V polovici sedemdesiatych a v celých osemdesiatych rokoch mala Brazília skvelé výbery, ale na vrchol nevystúpila. Iba pomaly privykali na prienik prepracovanej defenzívy a striktného taktického myslenia futbalistov. Brazílčania trucovito odmietali vtedajší úspešný spôsob starého kontinentu. Argentína sa prispôsobila rýchlo. Takí slávni „kanárici“, akými boli Zico, Socrates, Dirceu, Junior, Julio Cesar, Toninho Cerezo, Falcao, Oscar, Eder sa nikdy nestali šampiónmi. V Argentíne 1978 napríklad vypadli vtedy trojnásobní majstri sveta v semifinálovej skupine, keď už domáci vedeli, koľko gólov majú dať Peru (vyhrali 6:0), aby postúpili do finále oni a nie Brazília.
Na víťazný comeback si musela najúspešnejšia krajina futbalovej histórie počkať do roku 1994. Už dokonale takticky vybavená Brazília s obávaným útočným duom Romário, Bebeto vyhrala v americkom Los Angeles vo finále nad Talianskom po remíze 0:0 na pokutové kopy 3:2. Na poslednom šampionáte vo Francúzsku podľahli Juhoameričania až vo finále Francúzsku 0:3.
Stredajší víťazný semifinálový duel s Tureckom (1:0) zatiaľ uzavrel neuveriteľne úspešnú bilanciu Brazílčanov na majstrovstvách sveta. Hrali na nich 86 stretnutí – 60 vyhrali, 13 remizovali, 13 prehrali – so skóre 189:82.
PETER FUKATSCH
