„V pomere k prostriedkom, ktoré sa u nás vkladajú do výskumu, sa u nás urobí relatívne veľa, niekedy dokonca viac ako v zahraničí,“ tvrdí predseda akadémie vied Štefan Luby. V Českej republike ide na vedu 0,7 percenta HDP a priemer v Európskej únii je ešte o čosi vyšší.
Najviac sa darí disciplínam, ktoré nie sú viazané na drahú prístrojovú techniku, čisté chemikálie a drahé preparáty. „V teoretických disciplínach, vo fyzike, fyzikálnej chémii, v matematike máme vynikajúcich vedeckých pracovníkov, ktorých môžeme zaradiť do kategórie citovanej klasiky,“ chváli slovenských vedcov Luby.
Odbory, ktoré sú finančne náročné, „sa usilujú kompenzovať to, čo sa nedá získať u nás, medzinárodnou spoluprácou“, povedal Luby.
Podľa prorektora Slovenskej technickej univerzity Andreja Staška je „prílev finančnej podpory podkritický“. Možnosti vedeckého výskumu sú preto skromné. „Aj napriek tomu sa v niektorých oblastiach dosahujú porovnateľné výsledky. Niektoré veci sa však nedajú zmazať,“ hovorí Staško.
Časť laboratórií na univerzite je vďaka rôznym medzinárodným grantom alebo podpore zahraničných firiem vybavená porovnateľne ako v zahraničí. „V niektorých je však zariadenie morálne zastarané, často až v havarijnom stave,“ vyhlásil Staško.
Vo vyspelých krajinách je najväčší záujem o našich informatikov, ľudí z materiálového výskumu, softvérových odborníkov, špičkových biológov a lekárov.
(rp)
