Hokejoví bratia Petrovickí, Róbert (28 r.) a Ronald (25.) si odovzdávajú štafetu v slovenskej reprezentácii, ale spolu na veľkom podujatí ešte nikdy nehrali. Starší Robo si zahral na ZOH ‘94 v Lillehammeri, na MS ‘96 vo Viedni, na ZOH ‘98 v Nagane, Rony má striebornú medailu z MS 2000 v Petrohrade a potom zasa nastúpil Róbert: na MS ‘01 v Hannoveri, na ZOH ‘02 v Salt Lake City, zo svetového šampionátu vo Švédsku 2002 si priviezol zlato. RONALD PETROVICKÝ, útočník tímu NHL Calgary Flames, si poťažkal zlatý kov, keď prišiel minulý týždeň s rodinou na mesačný pobyt na Slovensko.
Mužstvo Calgary Flames sa neprebojovalo do play off o Stanley Cup. Ako ste prežívali aprílovo-májové dni počas majstrovstiev sveta v Göteborgu?
„Play off som sledoval doma v Kanade na televíznej obrazovke. Videl som v priamom prenose štvrťfinálové víťazstvo Slovenska nad Kanadou 3:2, semifinálovú drámu so šťastným koncom so Švédskom i vydarené finále s Ruskom. Držal som našim chlapcom palce, tešil som sa aj oslavoval, ako sa patrí. Prvenstvo som bral ako náplasť za nevydarenú olympiádu. Úspech mal pre mňa osobitnú príchuť v tom, že v mužstve hral brat Róbert. Veľmi som mu to prial, keď som videl, aký zdrvený sa vracal zo Salt Lake City.“
Aj vaše meno sa spomínalo v širšej nominácii na MS vo Švédsku, nakoniec ste však v tíme chýbali – tak ako aj na olympiáde.
„Do Salt Lake City som už bol zbalený, keď mi vedenie klubu Flames oznámilo, že nikam nepocestujem. Pribudli nám maródi a musel som odletieť s tímom Calgary do Vancouveru. Pred MS som už bol voľný, čakal som na zavolanie, ale nikto sa neozval. Nič to. Už som si zvykol, že človek sa nedostane všade, kde chce. Možno to vyjde nabudúce. Vždy rád prídem reprezentovať Slovensko. Raz nám to azda vyjde na veľkom podujatí s bratom Robom.“
V Calgary ste si vybojovali miesto v základnej zostave. Ako bude spomínať na uplynulú sezónu?
„Ako na zvláštnu. Vyšiel nám začiatok, z prvých 22 zápasov sme prehrali len dva. Smer do Stanley Cupu sa zdal neotrasiteľný. Potom však prišli zranenia hráčov, pokles formy – nezachránili nás ani Iginlove góly. Nedosiahli sme na play off. S tímom Flames mám zmluvu aj na ďalší rok, dúfam, že budeme úspešnejší.“
Spomínali ste Jaroma Iginlu. Olympijský víťaz zo Salt Lake City sa stal v základnej časti s 96 bodmi najproduktívnejším hráčom NHL a s 52 gólmi aj najlepším strelcom súťaže. Udrží ho vedenie Flames v Calgary?
„Fanúšikovia v meste by boli strašne sklamaní, ak by sa tak nestalo. Jarome je u Kanaďanov nesmierne obľúbený. Ja ho obdivujem nielen kvôli hokejovému umeniu – chalan zostal taký skromný, ako bol predtým, keď ešte nebol hviezdou.“
Každé leto sa vraciate na Slovensko. Od juniorských rokov hráte hokej v zámorí. Aký máte vzťah k rodnej krajine?
„Som Slovák, aj ním zostanem. V Kanade mám prechodný pobyt. Usídlil som sa tam, aby som sa prispôsobil rodine. Manželka Ashley je Kanaďanka, chceme, aby deti – trojročná Ryann a dvojmesačný Reif – vyrastali tam a chodili do kanadských škôl. Na leto budeme chodiť na Slovensko, mojej žene sa tu páči, učí sa po slovensky. Bratovi Robovi som vďačný, že nás v Trenčíne zobral pod jednu strechu a môžeme prežiť pekné, spoločné chvíle. Keď sa bude blížiť sezóna, znova sa rozbehneme do sveta – on do Švajčiarska, ja do Kanady – a znova sa stretneme až o rok.“
ONDREJ GAJDOŠ
