SARAJEVO - Roku 1992 sa myšlienka založiť múzeum moderného umenia v Sarajeve zdala trochu šialená. O desať rokov neskôr je realitou prvý pavilón múzea, ktorý má jednu z najvýznamnejších kolekcií moderného umenia sveta. V júni 1992, zhruba tri mesiace po obkľúčení, ktoré trvalo tri a pol roka, sa umelci a intelektuáli v meste rozhodli vyzvať svojich kolegov z celého sveta, aby im pomohli zriadiť zbierku.
Úsilie o vytvorenie zbierky nazvanej Ars Aevi (umenie epochy) sa zrodilo v obkľúčenom a bombardovanom Sarajeve, ktoré bolo bez vody, elektriny a potravín. Medzi európskymi múzeami a strediskami moderného umenia a obkľúčeným bosnianskym mestom sa rýchlo vyvinula solidarita. Dnes obsahuje kolekcia 120 umeleckých diel medzinárodného významu. Ich hodnota sa odhaduje na 7,2 miliónov eur.
Ilija Simić, predseda združenia Ars Aevi, spomína, ako v júni 1992 chodil do svojho úradu peši ulicami posiatymi úlomkami skla: „Rachot mínometov bol taký silný, že sme museli kričať, aby sme sa navzájom počuli.“ Krátko potom jeden z iniciátorov projektu Enver Hadžiomerspahić odišiel propagovať túto myšlienku do Talianska. Enver Hadžiomerspahić, ktorý riadil úvodné a záverečné ceremoniály olympijských hier v Sarajeve roku 1984, kontaktoval Antonia Lucchessiho, podpredsedu Strediska súčasného umenia v Prate. „Lucchessi mi povedal, že mesiace hľadal spôsob, ako pomôcť Sarajevu. Pozval ma k sebe a sľúbil mi, že urobí všetko pre to, aby nám pomohol. Je to po prvýkrát, čo sa vytvorila kolekcia diel pre nejaké múzeum ako výraz vôle umelcov. Jeho hodnota nie je len materiálna, ale tiež etická a morálna.“
Kolekcia, ktorú do Sarajeva priviezli v roku 1999, bola provizórne umiestnená do historického múzea. S podporou niekoľkých miest - Florencie, Milána, Ríma, Benátok - a inštitúcií talianskeho umenia, UNESCO a Rady Európy, sa teraz umelci sústreďujú na budovanie múzea Ars Aevi.
Prvý podnet prišiel od Renza Piana, dnes najslávnejšieho architekta, ktorý navrhol výstavbu prvého pavilónu múzea v centre Sarajeva. Architekt strediska George Pompidou v Paríži navrhol a financoval prístup do múzea - stavbu mostíka cez rieku Miljačku. Otvorili ho 23. júna. V ten istý deň otvorili aj prvý pavilón. Časom ho doplní desať ďalších, ktoré navrhli iní architekti svetového významu.
„Bosnu mnohé krajiny stále považujú za krajinu krvilačných ľudí. Ale my máme svoje kvality a musíme zmeniť svoj imidž,“ zdôrazňuje Hadžiomerspahić. „Toto múzeum vo výstavbe je pre nás krokom dopredu. Jedinou odpoveďou tomu, kto ničí múzeá, je postaviť ďalšie.“
Autor: AMEL EMRIC(Autor je spravodajca AFP)
