V tábore vo Woomere nie je o dramatické situácie núdza. Takto to v marci vyzeralo, keď sa niekoľkým utečencom podarilo ujsť. FOTO - REUTERS
V najväčšom tábore Woomera drží hladovku 164 ľudí - boja sa deportácie, o ktorej otvorene hovorí imigračný minister Philip Ruddock. Dohoda s Kábulom, že Austrália nedeportuje Afgancov, ktorým odmietla žiadosť o azyl, je podľa týždenníka Sunday Age len „dočasná“. „Rozšírili sa fámy, že sa nevyhnú nútenému odsunu,“ tvrdí aktivista Ian Rintoul.
Hladovkári sa ocitli na poslednom zastavení svojej krížovej cesty do Austrálie. Majú len dve možnosti - alebo odídu dobrovoľne, alebo sa do smrti zadlžia. Niektorým žiadosť už zamietli a zvyšok nemá veľké nádeje - hoci aj utekali pred Talibanom. Teraz je už ich krajina považovaná za „bezpečnú“. Podľa zákona z roku 1958 musia Austrálii zaplatiť niekoľkoročný pobyt v internačnom tábore, vo Woomere stojí deň 63 austrálskych dolárov. To je cena hotela strednej úrovne. Advokát z Melbourne Jaryn Anderson si spomína na klientov, ktorí dostali účet na 200-tisíc dolárov.
Austrália proti prisťahovalcom postavila vojenské námorníctvo. Člny s utečencami obracajú už v hraničných vodách. „Keď som odchádzal z Afganistanu, boli tam teroristi. Dúfali sme, že Austrália, ktorá je demokratická a rešpektuje ľudské práva, nás prijme a pomôže nám podať svetu správu o Talibane,“ hovorí Bachiarí Džudgí z Kábulu. „Použili vojenskú silu ponižujúcim spôsobom, keď 200 ľudí vrátane žien a detí odvliekli z austrálskych vôd.“
Austrália, „morská pevnosť“ bola nedobytná až do jesene, keď nórska loď Tampa zachránila 433 utečencov z havarovanej lode a zúfalci potom loď s posádkou uniesli. Austrália im nedovolila vylodiť sa na ich území, ale po medzinárodnom nátlaku ich deportáciu zablokoval súd. Canberra napokon zaplatila Papui-Novej Guinei a Nauru milióny dolárov, aby ich prijali.
Keď niekto prekĺzne po mori do Austrálie - za posledných 10 mesiacov sa to ale nikomu nepodarilo - uväznia ho v internačných centrách uprostred púšte, ako Woomera, na niekoľko rokov. Toľko trvá azylová procedúra. Za ten čas sa ich snažia odradiť rôznymi príkoriami. V táboroch sú časté požiare, revolty a samovraždy. „Videl som chlapca, ako si podrezal hrdlo v našej bunke. Bolo to tvrdé. Ešte aj stráž plakala,“ hovorí 17-ročný utečenec. Systém internácií je aj proti medzinárodnej konvencii, ktorá zakazuje väznenie detí.
Ruddock sa však pýši, že systém je dobrý - „čísla sú jasné“. Predtým ilegálne prekračovalo hranice Austrálie 5000 ľudí ročne, teraz nikto. Až minulý mesiac sa prvýkrát od augusta objavila loď s utečencami. Vláda ihneď vyškrtla 3-tisíc ďalších ostrovov na menej stráženej severovýchodnej hranici z imigračnej zóny.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
