FOTO - REUTERS
Putin (tretí sprava) je už riadnym členom G8. Na postoji demonštrantov k tejto inštitúcii to nič nezmenilo. Na svojom happeningu v Calgary ju pochovali.
„Svet sa mení a Rusko dokázalo svoju schopnosť prevziať plnohodnotnú a významnú rolu pri riešení globálnych problémov, ktoré pred nás stavia doba.“ Veta z oficiálneho komuniké summitu najbohatších krajín sveta G8 v kanadskom Kananaskis takto vysvetľuje rozhodnutie elitného klubu udeliť Putinovmu Rusku štatút riadneho člena. Osmička tak bude definitívne osemčlenná - dosiaľ malo totiž Rusko len obmedzený štatút a bolo vylúčené z ekonomických rokovaní, hoci na ostatných sa neformálne zúčastňovalo už od roku 1991.
Osobnosť prezidenta Vladimira Putina je pre Západ zjavne požehnaním. Je čoraz viac vnímaný ako záruka stability. Po udalostiach z 11. septembra a vojenskom útoku USA na al-Káidu a Taliban v Afganistane sa zachoval tak, ako to Západ potreboval - nebránil vyslaniu amerických lietadiel do krajín bývalého ZSSR susediacich s Afganistanom.
Inou otázkou je, či je Rusko skutočne stabilnou a prosperujúcou trhovou demokraciou porovnateľnou s USA, Kanadou, Britániou, Nemeckom, Talianskom, Japonskom a Francúzskom. V tomto smere zjavne prianie Západu trochu predbieha vývoj.
Putinovi však treba uznať, že Rusko predstavuje aspoň v takom obraze, že pri pohľade zo Západu už nedochádza k zdeseniu. Ako politik vystupuje dôveryhodne a prejavuje vysokú ochotu ku kompromisu. Odmena nasleduje.
V roku 2006 usporiada Rusko svoj prvý, mimoriadny, summit G8. Bude to iste veľká sláva - hostiteľom bude Putinov rodný Petrohrad, nepochybne „najzápadnejšie“ ruské veľkomesto, ktoré oslávi v tom čase 300 rokov od založenia Petrom Veľkým.
Ale aj pre G8 je členstvo Ruska len na prospech. Bohatí tohto sveta totiž v tomto združení riešia veci, pri ktorých je spolupráca Ruska nevyhnutná. Po skúsenosti z útoku globálneho terorizmu na bašty Západu potrebujú mať k Rusku blízko, byť informovaní z prvej ruky a ovplyvňovať - finančnými injekciami - bezpečnosť v priestore bývalého ZSSR tak, aby z niekdajšej bašty „červeného medveďa“ nevyrazili do sveta noví démoni typu Usámu bin Ládina. Alebo aspoň urobiť pre tento cieľ maximum.
Z takéhoto súdka je najnovší sľub prispieť Rusku 20 miliardami dolárov na likvidáciu chemických, biologických a bakteriologických zbraní. Ide jednoducho o vyššie záujmy, než je potlačovanie ľudských práv na Kaukaze, a diplomatické prestrelky na tému rozširovanie NATO (s ktorým sa Rusko už de facto zmierilo). Sú síce zaujímavé, ale vlastne nepodstatné.
USA a Rusko dosiahli nedávno ďalší kompromis pri demontáži jadrových hlavíc a Moskva sa stala riadnym členom Rady NATO-Rusko. Je len otázkou času, možno len roka, a stane sa tiež riadnym členom Svetovej obchodnej organizácie, čo je jedna z priorít Putinovej vlády. Plné členstvo v G8 je len logickým pokračovaním vývoja.
Čo sa týka medveďov - jeden sa predsa len do areálu kanadského zimného strediska Kananaskis dostal a ochranka ho nechtiac zastrelila. Komentár Vladimira Putina agentúry nezverejnili.
