Pred rokom 1917 všetku pôdu symbolicky vlastnil cár. Prepožičiaval ju vazalom, šľachticom i celým sociálnym skupinám. Na konci reťazca boli nevoľníci zbavení svojich práv, okrem práva pracovať.

So zrušením nevoľníctva koncom 19. storočia dostali drobní roľníci možnosť trvalej držby pôdy - tá ale zostávala vo vlastníctve panských rodov.

S príchodom komunistov sa všetka pôda vrátila pod kontrolu centra moci.

Kolektivizácia sa začala v Sovietskom zväze v roku 1930. Pôvodný plán predpokladal, že o tri roky bude v kolchozoch 20 percent poľnohospodárskej pôdy. Problémy boli v organizácii megalomanského projektu aj v ľuďoch - mužici vnímali znárodnenie ako návrat nevoľníctva. Stalin sa však nevedel dočkať a nariadil proces urýchliť. Výsledkom boli preplnené väznice, prudké zvýšenie hustoty obyvateľstva na Sibíri, hladomor a milióny životov. Stalin mávol rukou a v roku 1937 hrdo vyhlásil úspešné zavŕšenie kolektivizácie. (zo)