Ruskí roľníci z Krasnodarského kraja sa v posledných týždňoch neboria len s dedičstvom kolchozov a neporiadkom 90. rokov, ale aj s ničivými záplavami. Katastrofálne povodne a zosuvy pôdy, ktoré ako následok silných búrok a dažďov už niekoľko dní sužujú južné regióny Ruska postihli už 300 000 obyvateľov. Rozvodnená a dažďová voda poškodila približne 50 000 bytov. Počet obetí zostáva nezmenený - až 72 mŕtvych. Masy vody z rozvodnených horských riek zatopili 249 osád a dedín v Severnom Kaukazsku a zničili tu 4800 domov. Niekoľko dní trvajúce prudké dažde si vynútili evakuáciu približne 80 000 osôb. Polovica z nich je nútená nocovať v stanoch a iných provizórnych príbytkoch. Takéto katastrofálne povodne znamenajú pre väčšinu postihnutých absolútne finančné zruinovanie. Poistenie domácností a hnuteľného majetku a vládna pomoc sa aj v minulosti v podobných prípadoch len zriedka dostali k poškodeným osobám. (tasr) FOTO - TASR/EPA
Dolná komora ruského parlamentu včera schválila zákon, ktorý prvýkrát od roku 1917 umožňuje súkromné vlastníctvo pôdy. Zákon musí ešte schváliť horná komora a podpísať prezident Putin. Ten je zákonu veľmi naklonený. Zákon schválili pomerom hlasov 258 ku 149 pri piatich absenciách.
Už v priebehu 90. rokov sa v niektorých regiónoch podarilo časť pôdy predať súkromníkom. Až včera sa ale privatizácia ruskej pôdy dostala priamo pod ochranu federálneho zákona.
Začiatkom roku 2001 patrilo 61 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy štátu a miestnym úradom, 29,3 percenta jednotlivcom a 1,6 percenta súkromným spoločnostiam.
Pôdu do rúk „ľudu“ vložil Stalin. Kolektivizáciu vyhlásil za úspešne ukončenú v roku 1937. Včera sovietska kolektivizácia umrela - v úctyhodnom veku 75 rokov.
Vyžmýkaná pôda
Vzťah k pôde je citlivá téma. Keď minulý rok o návrhu zákona v Štátnej dume rokovali prvýkrát, lietali päste. Včera bitke zabránil sám prezident Vladimir Putin. Využil rešpekt, ktorý k nemu poslanci chovajú a zasadil sa za prijatie zákona.
Privatizácia pôdy je jednou z jeho deklarovaných priorít. Vyše 400 miliónov hektárov ruskej poľnohospodárskej pôdy sa totiž po kolapse Sovietskeho zväzu dostalo do „negatívnej rovnováhy“ - ruská pôda je jednoducho vyžmýkaná zo živín.
Sovieti zanechali mnoho hektárov otrávených prebytkom hnojív či zavodnených nepodarenou melioráciou. Prenájom pôdy je prežraný korupciou.
Federálny zákon chce nakladanie s pôdou sprehľadniť a zároveň skoncovať s úpadkom. Ruská pôda leží v ochromených rukách zadlžených kolchozov vybavených strojmi z hlbokého socializmu. Štvrtina spotreby mäsa a pätnásť percent mliečnych produktov sa musí dovážať. Milióny Rusov zatiaľ žijú pod hranicou chudoby.
Pozor na cudzincov
Na znení paragrafov o držbe pôdy cudzincami sa ruská duma vzácne zjednotila. Verdikt znie: pôdu nemôžu kupovať, dostali len možnosť prenájmu na 49 rokov. Dopyt po poľnohospodárskej pôde je pritom medzi Rusmi minimálny.
Liberáli označujú dodatok o cudzincoch za brzdu ekonomiky, ktorá ani nedokáže ruskú pôdu ochrániť pred skúpením votrelcami. „Všetko, čo musí cudzinec urobiť, je zaregistrovať si ruskú pobočku, čo je veľmi jednoduché,“ povedal pre BBC bankár Alexej Mojsejev. „Len legálny predaj pôdy západným investorom ju môže oživiť.“ Zákon ale nariaďuje, že ak nejaká v Rusku registrovaná spoločnosť zvýši podiel svojich zahraničných vlastníkov o viac než 50 percent, musí sa vzdať vlastníctva pôdy a stať sa nájomcom.
Trpká predpoveď
Za zachovanie kontroly štátu nad pôdou alebo aspoň vyhlásenie referenda brojili komunisti a poslanci Agrárnej strany.
Svet ich pokladá za spiatočníkov. Predpoveď komunistického vodcu Gennadija Zjuganova však tentoraz znie až príliš triezvo. Pripravte sa na neľútostný boj o rozdelenie pôdy - a to najmä na chudobnom juhu, odkázal nadšencom.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
