Zdroj - AFP
Včera sa v Kanade zišla politická elita sveta. Na summite G8 mali pôvodne hovoriť o boji proti terorizmu a hľadať riešenie pre hladujúcu Afriku. Prejav amerického prezidenta Georgea Busha o Blízkom východe ale všetko zmenil. Zrazu sa hlavnou témou stal Jásir Arafat.
Nejde len o to, že sa do popredia dostal neplánovane. Ešte dôležitejšie je, že narušil jednotu summitu. Posledné stretnutia najvyspelejších krajín sveta a Ruska sa niesli skôr v pokojnej atmosfére. Aj napriek rozporom o globálne otepľovanie či rôznym obchodným vojnám najviac pozornosti pritiahli antiglobalizační demonštranti. Teraz sa bude hovoriť hlavne o Arafatovi. A už dopredu bolo jasné, že to nebude jednoduché.
Busha v kanadských lesoch veľa porozumenia nečakalo. Všetci síce ocenili, že predniesol svoju víziu pre Izrael a Palestínu, takmer nikto ale nesúhlasí s jeho požiadavkou vymeniť Arafata. Tak Arabi ako aj Európania ho považujú za lídra, ktorého si Palestínčania zvolili. To je pre nich dôležitejšie ako podozrenia, že finančne podporuje teroristov.
Pre Busha nebude nič nové, keď mu nebudú pritakávať Francúzi, Nemci alebo Rusi. Prežije aj to, že bude musieť svoje slová vysvetliť generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi, ktorý príde na summit ako hosť. Celkom novú situáciu mu ale pripravili Briti.
Prvýkrát stojí na opačnom brehu ako Bush aj doteraz jeho najväčší spojenec Tony Blair. Bush a Blair sa pritom stali po 11. septembri stelesnením euroatlantického porozumenia.
Až Jásir Arafat sa dokázal medzi nich postaviť. Náznak neporozumenia sa objavil už v otázke prípadného útoku na Irak. Konečný spôsob ako si poradiť so Saddámom Husajnom ale zatiaľ vo Washingtone nenašli, a tak sa prvé vážnejšie transatlantické nedorozumenie odložilo na teraz.
„Vítame vyhlásenie a záujem americkej administratívy,“ povedal k Bushovmu blízkovýchodnému prejavu hovorca Tonyho Blaira. Potom nasledoval veľmi jemne formulovaný, ale predsa len nesúhlas z londýnskej Downing Street: „Vždy sme zastávali stanovisko, že je na samotných Palestínčanoch, aby si zvolili svojho vodcu.“ Prvýkrát sa stalo, že Európa je jednotná v nesúhlase s navrhnutým americkým riešením. Prvýkrát po 21 mesiacoch, ktoré uplynuli od začiatku palestínskeho povstania, tvrdí Londýn niečo iné ako Washington.
Blair teda nesúhlasil, ale zároveň hovoril o sklamaní ztoho, ako si Arafat počína ako prezident. Súhlasil dokonca aj s myšlienkou, že by mierový proces bez palestínskeho prezidenta mohol byť jednoduchší.
Základnou zásadou by ale podľa Británie malo byť aj to, čo sa uplatnilo pri mierových vyjednávaniach v Severnom Írsku: nechať rozhádané komunity vybrať si svojho lídra. „Ak by bol prezident Arafat znovu zvolený, budeme s ním jednať,“ povedal minister zahraničných vecí Jack Straw.
Kto je v G8
Spojené štáty
Kanada
Veľká Británia
Francúzsko
Nemecko
Japonsko
Taliansko
plus Rusko
Autor: Matúš KostolnýMAREK CHORVATOVIČ
