Pred úradom poľskej centrálnej banky takto protestovali baníci. FOTO - REUTERS
VARŠAVA - V utorok sa poľskí vodiči vydali na cestu do práce radšej skôr ako obyčajne. Radikálna poľnohospodárska strana Sebaobrana totiž vyhlásila celoštátnu protestnú akciu na cestách a križovatkách. Všetci sa obávali dopravného kolapsu. Ten sa však nekonal.
Šéf tretej najsilnejšej strany v Poľsku Sebaobrana Andrzej Lepper oznámil usporiadanie cestných blokád už na začiatku júna. Vyhlásil, že bezohľadnosť vlády voči prostým ľuďom a predovšetkým voči drobným poľnohospodárom už presiahla všetky hranice. Dal vláde veľmi neurčité ultimátum. Ak do 25. júna kabinet radikálne nezmení svoju politiku tak, aby ľudia v Poľsku mohli dôstojne žiť, budú protesty a blokády ciest pokračovať.
Vláda jeho vyhrážanie ignorovala a premiér Leszek Miller kontroval výrokom, že „ak si niekto myslí, že bude v Poľsku blokovať cesty, tak on hovorí, že ich blokovať skrátka nebude“. V pondelok premiér vyhlásil, že polícia je pripravená zasiahnuť a minister vnútra Krzysztof Janik varovanie ešte znásobil, keď nevylúčil, že v prípade nutnosti polícia použije aj vodné delá a gumové projektily.
Blokády sa očakávali na desiatkach miest. Množstvo účastníkov sa však najčastejšie dalo počítať tiež len na desiatky. Demonštranti väčšinou odchádzali z ciest už po prvých náznakoch zásahu polície. Lepper však upozorňuje: tieto protesty sú len predzvesťou vlny nepokojov, ktorá zachváti krajinu. K tomu dodáva, že jeho cieľom je, aby Sebaobrana prevzala v Poľsku vládu.
Ťažko sa hľadá vysvetlenie, prečo boli včera poľnohospodárske blokády také slabé a nevýrazné. Dalo by sa tipovať, že časť potenciálnych demonštrantov sedela doma a sledovala semifinálový zápas medzi Kóreou a Nemeckom na majstrovstvách sveta vo futbale.
Je možné, že sa Sebaobrana nechala zastrašiť. Lepper si však vybral práve 25. jún, pretože vedel, že v deň výročia krvavého potlačenia robotníckych nepokojov v roku 1976 v meste Radom si polícia nedovolí postupovať tak ako občianske milície pred 26 rokmi.
Ako najpravdepodobnejšie sa však javí vysvetlenie, že v posledných týždňoch došlo k uzavretiu akéhosi paktu o neútočení medzi vládnucou ľavicou a Sebaobranou. Lepperova Sebaobrana je treťou najsilnejšou stranou v poľskom parlamente a ľavicovo-ľudový kabinet občas potrebuje nejakého spojenca na získanie ústavnej väčšiny. Aj teraz leží v Sejme niekoľko kontroverzných zákonov, ktoré vláda potrebuje schváliť: obmedzenie nezávislosti Národnej banky od výkonnej moci, potlačenie sily súkromných médií v prospech všadeprítomnej poľskej verejnoprávnej televízie.
Aj napriek neúspechu včerajšej blokády je jasné, že Lepper už nie je len prázdnym populistickým rečníkom. V čase, keď má Poľsko 17-percentnú nezamestnanosť, si získava stále väčšiu popularitu voličov. Už má skoro 18 percent priaznivcov. Leppera miluje stále väčšia skupina voličov, pretože nahlas nadáva na všetko a na všetkých. Jeho návrhy riešenia ale rozhodne neukazujú na to, že má pod čiapkou zdravý sedliacky rozum.
PRE SME - NILS HOLGERSON, Varšava
