
Cyril Svoboda (KDÚ-ČSL), Hana Marvanová (US-DEÚ) a Vladimír Špidla (ČSSD) si zatiaľ rozumejú. FOTO - ČTK
Po ďalšom kole rokovaní o návrhu vládneho programu v pražskom Ľudovom dome je istá jedna vec - sociálni demokrati sa správajú ako skutoční víťazi volieb. Partneri z Koalície im ako najslabšia parlamentná strana podliehajú. Krehká vláda s podporou 101 poslancov vyzerá v tejto chvíli pravdepodobne.
„Suverénne vystupovanie ČSSD je dané aj rozložením politických síl a väčšou ochotou spolupracovať. V roku 1998 to bolo presne naopak. Všetky strany sa vymedzovali proti sebe a spolupráca bola znemožnená. Teraz všetci už pred voľbami vyhlásili, že sú ochotní spolupracovať,“ hovorí Jan Hartl zo Strediska pre empirický výskum (STEM).
Aj preto už včera mohol šéf sociálnych demokratov Vladimír Špidla informovať prezidenta Václava Havla, že „podľa jeho odhadu môžeme s primeraným optimizmom predpokladať, že na konci tohto týždňa alebo začiatkom týždňa budúceho dospejeme k zhode o programovom základe možnej koaličnej vlády.“
Potom sa začnú rokovania o rozdelení vládnych a parlamentných funkcií. Dovtedy však treba rozlúsknuť programové nezhody medzi ČSSD a Koalíciou. Ich volebné programy boli v niektorých bodoch ako oheň a voda, ale dnes lídri politických strán tvrdia, že sa dohodnú.
Dohoda sa bude najťažšie hľadať „v otázkach sociálno-ekonomických. Tam, kde sa rieši otázka redistribúcie sociálnej politiky na jednej strane a opatrení v prospech vyšších stredných vrstiev na druhej,“ myslí si Hartl.
Koalícia sa obáva aj toho, že by ju sociálni demokrati mohli obchádzať, ak by sa vo vláde nedohodli a hľadali by podporu u komunistov či u Občianskej demokratickej strany. „Myslím, že spolupráca celého politického spektra bude v otázkach ako Európska únia zrejme nevyhnutná. Nebude možné spoliehať sa v takých dôležitých záležitostiach na slabú väčšinu 101, ale bude treba tie zákony zaisťovať aspoň tichou spoluprácou,“ myslí si Hartl.
V najhoršom postavení je pravicová Únia slobody, ktorá hrá o svoju existenciu a ľavičiarom musí ustúpiť najviac. Hartl: „Problém má rovnako či sa dostane do vlády a zotrvá v nej, alebo sa do vlády nedostane. Keď vo vláde bude, tak len za cenu kompromisu, keď sa tam nedostane, tak to pre ňu bude porážka.“
ČSSD predložila stranám Koalície návrh programu koaličnej vlády, ktorý je fakticky programom jednofarebnej vlády sociálnej demokracie. Koalícia sa tak dostala do dvojnásobne nevýhodnej pozície. „Zverejnenie ‘Špidlovho diktátu‘ ju stavia do pozície podceňovaného zoskupenia. Všetci teraz budú vedieť, kde sa im nepodarilo zmierniť socialistický tón programového textu. A výsledná dohoda, ak k nej dôjde, potom ukáže, aká silná Koalícia vo vláde bude,“ napísali Lidové noviny.
Dnes je veľmi otázne predpovedať, či dokáže Koalícia udržať vládu socialistov na uzde aspoň tak, ako sa to podarilo Klausovej ODS pomocou opozičnej zmluvy. „Je to otvorená téma. Miloš Zeman robil politiku skôr pragmatickú. Zdá sa, že Vladimír Špidla je ako socialista vyhranenejší. Tam by som videl priestor na možné konflikty,“ hovorí Hartl.
MAREK CHORVATOVIČ
Problémové body pri vyjednávaní
* dane (Koalícia chce znižovanie, bude musieť ustúpiť)
* sociálne otázky, napríklad plošné prídavky na deti (US chce adresnosť)
* nákup stíhačiek Gripen (US chce najmä profesionálnu armádu)
* chýba akákoľvek zmienka o privatizácii (Koalícia chce pokračovať)
* uzákonenie registrovaného partnerstva (úplne ho odmietajú ľudovci)
* Koalícia žiada záruky, že ju socialisti nebudú obchádzať a spolupracovať s komunistami (r)