Ortodoxný žid sa modlí za mier pri Múre nárekov. Podľa amerického prezidenta k nemu vedie jediná cesta: cez palestínsku reformu. FOTO - REUTERS
Bushov plán pre Blízky východ nehovorí len o tom, čo čaká Izrael a Palestínu. V pozadí je skrytá aj budúcnosť americkej zahraničnej politiky. Po pondelku je podľa analytikov jasné, že prezident sa priklonil na stranu tvrdých mužov - viceprezidenta Dicka Cheneyho a ministra obrany Donalda Rumsfelda. Umiernený minister zahraničných vecí Colin Powell prehral.
Powell dlhé mesiace bojoval za plán, ktorý by dal jasný časový harmonogram pre vznik palestínskeho štátu. Bush teraz o takomto štáte hovorí. Súčasne však hovorí aj o podmienkach. A presne za tie loboval Cheney s Rumsfeldom. Bushov plán sa viac blíži k ich predstave ako k Powellovej. Podmienok pre Palestínčanov je niekoľko, zato časový plán má ďaleko od konkrétnych dátumov.
Jeho prehra je jasná aj v najsilnejšom posolstve amerického prezidenta: Arafat musí odísť. Presne to žiadali od 11. septembra Rusmfeld s Cheneyom. Arafat sa podľa nich zaplietol s teroristami. Powell tiež nie je z palestínskeho lídra príliš nadšený, stále však opakoval, že si ho Palestínčania zvolili. K otvorenému sporu v Bielom dome však nedošlo. Powell totiž ustúpil. Po prezidentovom prejave povedal, že na Arafatovom odchode sa po týždňoch rokovaní dohodli.
„Konzervatívci zvíťazili,“ povedal agentúre Reuters Henry Seigman z Výboru pre zahraničné vzťahy. Túto skutočnosť si všimli všetci: aj tí, ktorí sú s Bushovým plánom spokojní, aj tí, ktorí sú sklamaní. „Americká diplomacia sa vracia o desaťročia späť. Som šokovaný, že vyhral Pentagon a ministerstvo zahraničia tak zle prehralo,“ povedal prezident Amerického arabského inštitútu James Zogby. Spory medzi dvoma tábormi americkej zahraničnej politiky sa objavujú od začiatku Bushovho prezidentovania. Okrem Blízkeho východu to bolo jasné v prípade Iraku či severnej Kórey. Kým Powell sa snažil hľadať najskôr diplomatické riešenia, Cheney s Rumsfeldom boli za akciu.
Po pondelku je jasné, že na Blízkom východe sa pôjde podľa tvrdých mužov. Základná výhrada zahraničnopolitických expertov preto zostáva: Bushova zahraničná politika je nečitateľná.
