Na prejav amerického prezidenta Georgea Busha sa dlho s napätím čakalo. Všetci mu dávali prívlastok „zásadný“. V pondelok pritom Bush vyslovil stanoviská v otázkach, v ktorých mala Amerika už dávno zaujať pozíciu. Čo si myslí Washington, je teraz jasné, naďalej však chýba konkrétny plán.
Povahu budúceho palestínskeho štátu Bush upresnil zmienkou o dvoch rezolúciách OSN, ktoré Izraelu prikazujú stiahnuť sa za hranice spred roka 1967, čo pred ním neurobil žiaden americký prezident od čias Jimmyho Cartera. Stanovil aj zásady, ktoré by mali byť splnené na ceste k nemu - zásady, ktoré musia splniť Palestínčania. Na Izrael príde rad neskôr.
Realitu v izraelsko-palestínskych vzťahoch však Bushove slová bezprostredne nezmenia a nedá sa ani hovoriť o intenzívnom americkom úsilí, aby zmena nastala.
Medzinárodnú mierovú konferenciu, ktorá mohla byť tým prvým krokom v stále neexistujúcom harmonograme, Bush nespomenul. Usporiadať takéto fórum je stále riziko. Mohlo by na ňom totiž vyplávať toľko prekážok, protikladov a veľkých problémov, ktoré by zatienili nádeje vzbudzované Bushovými slovami.
Prejav vo všeobecnosti hodnotili pozitívne. V skutočnosti asi nikto nečakal viac. Bol natoľko všeobecný, že si v ňom našli všetky strany pozitívne vyložiteľné signály. Izrael, že bezprostredne pre neho nevyplývajú žiadne úlohy a nikto na neho nevyvíja nátlak. Palestínčania, že Bush vrátil do jadra problému okupáciu - aj keď to odsunul do druhej polovice prejavu a hovoril o nej s menším dôrazom ako o nevyhnutnej palestínskej reforme, a navyše v podmieňovacom spôsobe.
Bush degradoval Jásira Arafata z bojovníka za slobodu na jej prekážku. Vedený myšlienkou, že medzinárodné odsúvanie Arafata pomáha tým, čo si skutočne želajú palestínsku reformu, vyslovil ťažko dosiahnuteľný cieľ. Silné osobnosti v palestínskej politike, medzi ktorými sa tipujú jeho následníci, sa dnes totiž stále točia okolo Arafata. Jeho úlohu počas intifády nikto z nich otvorene nespochybňuje - ani to, že okolo svojej frakcie Fatah vytvoril milície, prepojené na teroristickú skupinu Brigád mučeníci al-Aksá. Nevyčítajú mu ani to, že skupiny ako Hamas a Islamský džihád prežili mierový proces a že intifáda ich vyniesla na výslnie. Palestínčania mu však vyčítajú korupciu a to, ako riadil autonómiu v čase mieru. Sám Arafat vyslovil názor, že keď bude vytvorený palestínsky štát, odíde z politiky. Bush to však chce v opačnom poradí.
Arabské štáty žiadali Busha o konkrétny dátum pre vznik palestínskeho štátu. Síce spomenul tri roky, ale všetko podmienil reformou a bezpečnosťou. Bushov odkaz je tak jasný: proti extrémnym prostriedkom treba bojovať extrémnym nátlakom, žiaden posun nie je možný, kým prežíva terorizmus. Na ňom všetko padá.
Hlavné body Bushovho prejavu
Palestínske vedenie sa musí zmeniť:
„Palestínsky štát nevznikne nikdy cestou terorizmu, bude vybudovaný prostredníctvom reformy… Palestínske vedenie nesmie spočívať v rukách niekoľkých ľudí, ktorí sa nikomu nezodpovedajú, a nesmie mať do činenia s terorizmom a korupciou.“
Úloha ostatných - najmä arabských hráčov:
„Sýria musí zvoliť správnu stranu vo vojne proti terorizmu tým, že uzavrie teroristické tábory.“ (V Sýrii majú skupiny Hamas a Islamský džihád svoje kancelárie, Damask podporuje Hizballáh.) „Každý národ rešpektujúci mier musí zastaviť prúd peňazí a zariadení skupinám, ktoré sa usilujú o zničenie Izraela… Každý národ rešpektujúci mier musí zastaviť zásielky Iránu a postaviť sa proti režimom ako Irak, ktoré šíria terorizmus.“
Úloha Izraela:
„Stabilný a mierový palestínsky štát je nevyhnutný na dosiahnutie bezpečnosti, po ktorej Izrael tak dlho túži… Keď dosiahneme pokrok v otázke bezpečnosti, Izrael sa musí stiahnuť za hranice spred 28. septembra 2000. Aktivity v osadách sa musia zastaviť… Izraelská okupácia, ktorá sa začala v roku 1967, by sa mala skončiť vzájomnou dohodou, založenou na rezolúciách 242 a 338.“ (Vyzývajú na vrátenie okupovaného územia.)
Harmonogram:
„Keď vznikne nové palestínske vedenie a preukáže skutočnú angažovanosť za bezpečnosť a reformu, očakávam, že Izrael odpovie snahou pracovať na konečnom riešení, ktoré by sa mohlo dosiahnuť do troch rokov.“
(reuters, čtk)
