BRATISLAVA – Sedem až desať percent ľudí na Slovensku je zdravotne postihnutých. Väčšina z nich žije na hranici životného minima a patria k najchudobnejším ľuďom v krajine. Spravidla nemajú šancu nájsť si zamestnanie a sú odkázaní na sociálne dávky. Spolu so svojimi rodinami sa pokúšajú využiť všetko, čo im zákony štátu dovoľujú.
Do konca tohto roku sa všetci títo ľudia musia znovu prihlásiť a byť posúdení podľa nového zákona. Úradníci nestíhajú vybavovať tisíce žiadostí, chodiť na kontroly, posudzovať situáciu v teréne.
Zdravotne postihnutí ľudia sa sťažujú na ich pomalosť a zlé rozhodovanie, neochotu a nekompetentnosť. „Evidujeme haldy sťažností, že úrady nevyhoveli,“ hovorí Lýdia Brichtová z ministerstva práce a sociálnych vecí.
Úradníci však hovoria: je nás málo. Poukazujú na to, že nový a moderný systém sociálnej pomoci mnohí zneužívajú. Za minulý rok ho využilo 180-tisíc ľudí. A hoci by finančnú pomoc potrebovalo omnoho viac ľudí, stáva sa, že možnosť získať príspevok niektorí aj zneužívajú. Napríklad príspevok na nadmerné opotrebovanie šatstva pri nosení francúzskej barly (takmer 600 korún mesačne) poberá množstvo dôchodcov, ktorí si barlu vezmú, len ak idú na úrad, inak sa bez nej veselo zaobídu. Príspevok na bezbariérovú úpravu bytu je zase pre mnohých príležitosťou zrekonštruovať si celý byt.
Pomoc štátu zdravotne postihnutým ľuďom je veľmi drahá. Z ročného rozpočtu ministerstva sociálnych vecí, ktorý je 45 miliárd, išlo vlani na príspevky a kompenzácie 3,6 miliardy korún, tento rok to bude ešte viac. „Systém bol postavený na inú výkonnosť ekonomiky,“ priznáva minister sociálnych vecí Peter Magvaši.
„Keby naozaj všetci, ktorí môžu, požiadali o príspevky, štát by to finančne neutiahol,“ hovorí Pavlíková z Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dochádza k paradoxnej situácii – len vďaka tomu, že veľa zdravotne postihnutých ľudí zatiaľ nevie, na čo majú právny nárok, systém zatiaľ funguje.