Novelizácia volebného zákona sa tak v tomto volebnom období podľa všetkého neuskutoční. Práve podpísaním zákona o ochrane osobných údajov minister vnútra Ivan Šimko podmienil predloženie novely.
Podľa tohto zákona, ktorý mal pôvodne platiť od 1. júla, by totiž rodné číslo patrilo do kategórie tzv. osobných údajov, ktoré sa neuvádzajú. To by však bolo v rozpore s volebným zákonom. Ten naopak vyžaduje, aby na petíciách na podporu politickej strany, ktorá sa chce zúčastniť na voľbách, boli rodné čísla.
Ministerstvo vnútra však bolo pripravené aj na túto možnosť. Podľa riaditeľa legislatívneho odboru sekcie verejnej správy Dušana Švedu by sa nesúlad právnych noriem vyriešil prechodnými ustanoveniami vo volebnom zákone. „Petičné hárky, na ktorých sú rodné čísla, by sa nemohli anulovať. Mohlo by to mať podľa nás za následok ústavnú sťažnosť politických strán, ktorým bolo odňaté právo zúčastniť sa na voľbách,“ tvrdí.
Novelizácia volebného zákona však mala priniesť aj iné zmeny. Mala napríklad posilniť váhu preferenčných hlasov pre kandidátov na poslancov, keďže terajší systém pokladajú jeho kritici za diskriminačný.
Preferenčné hlasy sa totiž berú do úvahy jedine vtedy, keď kandidáta zakrúžkovalo najmenej 10 percent voličov danej politickej strany. V opačnom prípade platí poradie uvedené na kandidátke.
Po svojom sa s tým vyrovnala Demokratická strana. Podľa jej predsedu Ľudovíta Kaníka sa v sobotu na republikovej rade dohodli, že po prípadnom úspechu strany vo voľbách zasadnú do poslaneckých kresiel kandidáti s najvyšším počtom preferenčných hlasov. „Tí, čo budú vyššie na kandidátke, no dostanú menej hlasov, sa zaviazali, že sa svojho miesta dobrovoľne vzdajú,“ potvrdil.
(sita, joč)
