t host“.
Sympatické správanie a pravú športovú kulisu nenechal bez povšimnutia ani člen exekutívy FIFA Lennart Johansson, ktorý mal s niektorými asociálmi z Anglicka zo svojej pozície šéfa UEFA v minulosti opačné problémy: „Angličania sa dokonca zmenili na výchovných poradcov. V Ázii demonštrovali svoj cit pre fair play, na tribúnach reagovali odborne na rôzne herné situácie, čím školili domácich s menšími skúsenosťami. Naozaj som bol veľmi príjemne prekvapený.“
Nespokojný odchádzal, naopak, z Japonska švédsky tréner Angličanov Sven Eriksson: „Zápas s Brazíliou sme mali dobre rozohraný. Teraz je už neskoro, ale myslím si, že program domácej Premiership sa mal viac prispôsobiť šampionátu. Hráči mali dostať viac priestoru na prípravu. Keby bol Beckham zdravotne úplne v poriadku, hral by určite o triedu lepšie. Zrejme aj Owen. Svetlou výnimkou bol Nicky Butt. Dlhý čas po zranení nehral, ale keď prišiel na ihrisko, bol fantastický.“ Po kurióznom góle Ronaldinha bol dlho zdeptaný brankár David Seaman. Utešovať sa ho pokúšal Paul Scholes: „Som si istý, že ak by chcel Ronaldinho niečo podobné zopakovať, podarilo by sa mu to možno až na päťstý po- kus.“
Kým Angličania sa po solídnom výkone museli so šampionátom rozlúčiť, Nemci sa po rozpačitej hre a chudobnom víťazstve nad USA 1:0 dostali ďalej. Neušli však tvrdej kritike svojho bývalého trénera Franza Beckenbauera. „S výnimkou zápasu so Saudskou Arábiou, ktorej hráči nás však sami zdvorilo pozývali pred vlastnú bránu, sme na tomto šampionáte v útočnej fáze veľa neukázali. Keď už našim hráčom nejde kombinácia, mali by byť aspoň v súbojoch agresívnejší. Keby sme nemali v bráne skvelého Oliho Kahna, obávam sa, že už dávno by náš tím bol doma.“
(ju)
