V metre Tokijčania buď driemu, alebo náruživo „mobilujú“, v každom prípade aj v zdanlivo absolútnom stave pohrúženia do týchto činností na poslednú chvíľu vždy stihnú vystúpiť na tej pravej stanici. Ťažko diskrétne zistiť, či štylizujú SMS, alebo hrajú nejaký nový virtuálny hit. O úrovni mobilnej komunikácie svedčí podľa častého cvrlikania i to, že zrejme každý je dosiahnuteľný kdekoľvek v hlbinách takmer päťstokilometrového labyrintu podzemnej dráhy. Páni nosia mobily zavesené na krku. Samozrejme, v miniformáte, ktorý skryje zavretá dlaň. Na konci farebnej stužky decentnej šírky sa mobil šupne do náprsného vrecka košele a je vždy v pohotovosti.
Silnejším kultom je mobil v rukách mladých dievčat. Obľúbenú škatuľku, ktorú si podchvíľou vymenia s pudrenkou podobných rozmerov a za jazdy bez rozpakov dolaďujú svoj zväčša aj tak bezchybný mejkap, si ozvláštňujú nápaditými šatôčkmi i bižutériou ako svoje maskoty. O tom, že po odklopení farebného monitorčeku a trochu prekvapujúcom povytiahnutí minianténky sa v mobile naozaj dejú veci, ma presvedčil spolucestujúci šťastným vzdychom. Na mobile naladenom na televízne spravodajstvo sa s oneskorením dozvedel rozuzlenie penaltového vyvrcholenia sobotňajšieho štvrťfinále futbalových MS Kórea - Španielsko.
Na námestí pred rušnou stanicou Šibuja sa v tom čase už vo veľkom oslavovalo. V okolí sochy psa Hačiko, ktorý je populárnym stretávkovým bodom tokijského mraveniska, podobne ako „chvost“ na konci koňa svätého Václava na pražskom námestí, sa v sobotu schádzajú najviac mladí, ktorí vtláčajú šibujskej štvrti štýlovú atmosféru nezávislosti.
Po historickom triumfe kórejského a ázijského futbalu vôbec - pridávajú ako zrnko spolupodielu Japonci - sa medzi výtvarníkov a hudobníkov sediacich na svojich obvyklých miestach na zemi zamiešala partia naháňajúca futbalovú loptu. Ťažko bolo pochopiť pravidlá a zostavy, o to intenzívnejšie však uličný „soccer“ prežívali jeho aktéri. Jeden z nich dostal nápad, že „bingom“ bude hlavičkový zásah do hlavy Hačika. Futbaloví žongléri boli vo vytržení. Dovtedy tu i na neďalekom Haradžuku počas statusu víkendových dní „bez áut“ predvádzala svoje majstrovstvo mládež na skateboardoch či kolieskových korčuliach. Vo všedných dňoch si šoféri-zásobovači v tichých uličkách zvyknú rozhýbať kosti nahadzovaním bejzbalovej lopty do lapačky kolegu. Teraz prenikol futbal aj na ulice.
Nad sochou pasívne hlavičkujúceho psa za frekventovanou križovatkou sa na mamutích obrazovkách mihali zábery z jasajúcich kórejských námestí a tokijská Šibuja im držala palce. Aby sa ázijský futbalový tiger dostal až k nim do Jokohamy, do finále MS.
VOJTECH JURKOVIČ, Tokio
