V agentúrnej správe sa v pondelok objavila informácia o obvinení niekoľkých policajtov z trestných činov. Ich obvinenie má podľa TASR súvisieť s činnosťou advokáta ROMANA KVASNICU pri vymáhaní pohľadávky pre VSŽ od firmy Barkos. V tejto súvislosti sme ho požiadali o rozhovor.

Vaše meno sa objavilo v súvislosti s podaním inšpekcie ministerstva vnútra na generálnu prokuratúru, ktoré podozrieva niekoľkých príslušníkov polície. Objavuje sa tam v súvislosti s VSŽ a boli ste obvinený z uzatvárania nevýhodných obchodov pre VSŽ. Je to pravda?

„Prečítal som si predvčerajšiu správu TASR, v ktorej sa o mne píšu rôzne dohady. Je veľmi ťažké brániť sa proti všeobecným tvrdeniam. Fakty sú také, že od roku 1999 som bol právny zástupca VSŽ vo viacerých veciach a z tejto funkcie som žiadne zmluvy ani obchody neuzatváral. So spoločnosťou Barkos som nemal ako právny zástupca firmy VSŽ možnosť manipulovať. Myslím si, že niektorí ľudia ťažko znášajú, že do VSŽ prišlo 26 miliónov dolárov. Mimochodom, dnes som členom predstavenstva VSŽ.“

V obvinení sa objavilo meno zástupcu šéfa vyšetrovateľov Jozefa Šáteka. Spolupracujete s ním?

„Doktor Šátek je môj veľmi dobrý priateľ a veľmi si ho vážim.“

Prečo sa tieto obvinenia podľa vás objavili?

„V januári tohto roku som zistil, že som nezákonne odpočúvaný finančnou políciou a že prepisy mojich rozhovorov sú distribuované rôznym skupinám, ktoré figurujú v kauzách, kde som zastupoval záujmy štátu. Podal som dve trestné oznámenia, ale nebol som ani raz vypočutý.

Iba raz ma pozval pán Rázga na akúsi zdvorilostnú návštevu, kde sa podľa môjho názoru snažil paralyzovať moju snahu nechať vyšetriť, kto ma dal odpočúvať a kto s prepismi mojich rozhovorov obchodoval.

Dostal som informáciu, že celý tento čas slúžil na to, aby na mňa vyrobili nejaký kompromitujúci materiál a aby prekryli silné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, ktoré nepochybne existuje vo vzťahu k mojim odposluchom.“

Kto podľa vás chcel vyrobiť kompromitujúce materiály?

„Ja som slobodný občan a otvorene hovorím, že o svojom odpočúvaní som sa dozvedel od pracovníkov finančnej polície. Keď som im povedal, že budem trvať na tom, aby sa to preverilo, poradili mi, aby som si zmenil číslo telefónu na 0903, že to mi už nebudú odpočúvať. To som, samozrejme, odmietol.“

Kto vám to povedal?

„Pokiaľ budem po piatich mesiacoch inšpekciou konečne vypočutý, tak, samozrejme, túto otázku zodpoviem. No nemyslím si, že by bolo dobré teraz toto meno zverejniť.“

Môžete aspoň naznačiť, kto mal o odposluchy záujem?

„V čase, keď ma začali odpočúvať, som zastupoval štátne záujmy v kauzách s objemom asi 6 až 7 miliárd. Do dnešného dňa som ani v jednej tejto veci nebol neúspešný. Záujem o moju kompromitáciu môžu mať tí, ktorí by z neúspechu mojich klientov mali prospech.“

Spomenuli ste finančnú políciu ako nejakého prostredníka. Myslíte si, že sa na tom podieľali aj ďalšie zložky polície?

„Neviem. No keď dnes sledujem spôsob komunikácie medzi inšpekciou ministerstva vnútra a generálnou prokuratúrou, kde dáva niekto cez médiá trestné oznámenie, hoci sám je povinný ich preverovať, tak odpoveď je asi taká, že okrem finančnej polície sa celkom zbytočne do tohto problému zapojili aj iné zložky alebo iní funkcionári.“

Na základe čoho usudzujete, že odposluchy vašich telefonátov boli nezákonné?

„Viem to, pretože som sa ničoho nedopustil. A keď sa nikto nezaoberal mojím trestným oznámením a namiesto toho využíval čas na pokusy o moju kompromitáciu, tak ma to v presvedčení o nezákonnosti odposluchu len utvrdzuje.

Bolo by zaujímavé, keby niekto vyhodnotil, koho finančná polícia v minulých rokoch odpočúvala, aké boli dôvody odposluchov a či sa tieto veci skončili napríklad trestnými stíhaniami. Dozvedeli by sme sa, či finančná polícia odposluchy nasadzovala dôvodne, alebo niekedy aj z dôvodu zneužitia informácií. Či už na obchodné účely niektorých záujmových skupín Slovenska, na politické, alebo na iné účely.“

Prečo si myslíte, že vaše hovory odovzdávali záujmovým skupinám?

„Pretože jeden odposluch medzi mnou a jedným novinárom bol distribuovaný a práve osoba, s ktorou som komunikoval, sa to dozvedela. Je to jasný dôkaz, že to vyšlo von. Tak som sa aj dozvedel, že som odpočúvaný.“

Ako sa človek cíti, keď vie, že je odpočúvaný?

„Ponížilo ma to a sklamalo. Pretože ľudia, ktorí by mali konať v prospech štátu, konali proti mne a bezprostredne ma začali ohrozovať na živote tým, že distribuovali prepisy mojich rozhovorov. Považujem to za nespravodlivé, pretože som zastupoval záujmy štátu.“

LUKÁŠ DIKO