Najväčší podiel pridelených pobytov pripadá na Čechov (takmer päťtisíc), potom sú Ukrajinci (4631), Poliaci (2428), Rumuni (1910) a Juhoslovania (1609).
Zastúpenie cudzincov z neeurópskych krajín je nepomerne nižšie. Napríklad Arménov s trvalým či iným pobytom je 112, Afgancov 80, Indov 64, Pakistancov 16, Iračanov 13, Iránčanov 81, Lotyši sú traja.
Najviac pobytov cudzincom sa prideľuje v Bratislavskom a Košickom kraji.
V počte pridelených občianstiev treba odlíšiť špecifické postavenie Čechov a Slovákov po rozdelení bývalého štátu, ale napríklad i potomkov vysťahovalcov na Ukrajinu. Vlani ministerstvo vnútra pridelilo 2673 ľuďom naše štátne občianstvo, v tomto roku už takmer dvom tisícom. (ru)
