„Môj otec odišiel dva týždne pred vypuknutím vojny z domu, aby sa pripojil k svojej armádnej jednotke. Jeho 72. pechotný pluk stál už pripravený na nemeckých hraniciach. Nevedeli sme, kde je otec, nikdy nám nenapísal,“ spomína na začiatok vojny dnes už 76-ročný poľský režisér Andrzej Wajda.
„Onedlho sme počuli, že sa blížia bombardéry a kdesi hrmia výbuchy. Zvuky prichádzali z miest takých vzdialených, že nebolo možné určiť, kde asi mohli bomby dopadnúť. Otca som už nikdy neuvidel. Až neskôr som sa dozvedel, že sa stal obeťou tragédie zvanej Katyňský les.“
Tragédiu štyroch tisícov poľských dôstojníkov, ktorých v roku 1940 v Katyňskom lese zavraždili červenoarmejci, považuje legendárny poľský režisér za najčiernejšiu kapitolu poľských dejín. V rozhovore pre SME zo začiatku roka povedal, že by chcel nakrútiť film o tejto masakre. „Mám to v hlave, no teraz myslím ešte na Pomstu.“ Koncom marca padla posledná klapka nového Wajdovho filmu Pomsta, do ktorého obsadil aj Romana Polanského, a podľa posledných správ má za sebou prvý strih. Jeho premiéra je ohlásená na jeseň tohto roku.
Andrzejovi Wajdovi sa rozviazali ruky a na stredajšom mediálnom fóre v Kolíne nad Rýnom potvrdil svoj úmysel. „Zavraždili tam môjho otca a pamätám si, ako to prijala mama. Zrútil sa jej svet. Keby som nebol pri nej, prišiel by som aj o ňu. Považujem to za splatenie dlhu mojej minulosti. Osobnej i poľskej.“
Súčasťou Wajdových plánov je aj nakrútenie filmu Poľsko 2. mája, v ktorom chce na príklade osudov občanov obytného bloku ilustrovať vývoj uplynulých desiatich rokov v jeho vlasti. „Pred vstupom Poľska do Európskej únie je osobitne dôležité zaoberať sa vlastnou kultúrou a identitou,“ hovorí režisér, ktorý pred dvomi rokmi získal Oscara za celoživotné dielo.
Človek na križovatke. Obsedantná téma skúšky ľudského charakteru. Andrzej Wajda necháva kvôli mihotajúcemu sa svetielku nádeje brodiť svojich hrdinov po krk vo výkaloch a so šabľou v ruke utekať proti guľometnej paľbe.
„Zaujímajú ma len veľké charaktery postavené do krajných situácií,“ povedal otec poľskej kinematografie. „Zaujímajú ma iba ľudia, ktorí sa nadchnú pre veľké ideály alebo sa naopak postavia týmto ideálom na odpor. Ale nezaujímajú ma tí, ktorí opatrne šliapu v cudzích stopách.“ (pet)
