Osláviť jubileum nemusí byť formalitou, ktorú treba čo najrýchlejšie, zato aj čo najslávnostnejšie odbaviť. Môže byť aj oporou pre niekedy lenivú historickú pamäť, aby si živo zachovala ľudí a udalosti, ktoré svojím významom poznačili našu prítomnosť a stále do nej v nejakej podobe zasahujú.
Prednedávnom sa vo Viedni, v milej, priateľskej atmosfére oslavovalo štyridsiate výročie založenia Rakúskej spoločnosti pre literatúru. Jej iniciátorom bol aj u nás dobre známy, žiaľ, už nebohý Wolfgang Kraus, ktorý sa s veľkou vervou hneď po vojne ako celkom mladý človek dal do služieb literatúry. Jeho aktivity siahajú od vyhľadávania autorov, ktorí v tridsiatych rokoch museli opustiť Rakúsko, cez rozmanitú pomoc a podporu pomedzi škáry v železnej opone až po zakladanie Rakúskych knižníc, ktorých je dnes už vyše sedemdesiat vo všetkých štátoch bývalého sovietskeho bloku - samozrejme, aj v Bratislave.
Zo tridsať bývalých štipendistov tejto spoločnosti sa zúčastnilo na týchto rozhovoroch o situácii vo svojich krajinách - napospol postsocialistických obetí veľkého experimentu. Problémy sú všade rovnaké, nedostatok peňazí, azda aj nedostatok individuálnej iniciatívy, konkurencia iných informačných prostriedkov, pestrá ponuka rozmanitých rozptýlení, trh, ktorý zaujímajú najmä trháky.
Individuálne osudy zúčastnených boli rozmanité. Sviežo diskutovala už nemladá publicistka a prekladateľka, ktorá prežila blokádu Leningradu a ako spravodajská dôstojníčka prišla na krížniku do porazeného Nemecka, kde začala študovať nemeckú literatúru. Maďarský diskutér sa zasa vyhol Kádárovmu historickému kompromisu s kultúrnymi činiteľmi pod heslom Kto nie je proti nám, je s nami, a to preto, že kvôli účasti na maďarskom povstaní sedel práve vo väzení, hoci predtým bol presvedčený, že socializmus prinesie riešenie všetkých problémov. Niektorí pospomínali veľké mená svojej kultúry, ale aj s tým, že kultúru národa netvoria výlučne významné osobnosti, ale percento tých, čo o ňu majú záujem.
Mágia jazyka, čaro slov, čo ľudí spája aj rozdeľuje, potreba poznať jazyk susedov, aby sme si lepšie rozumeli, aby sme odbúrali predsudky a podozrievavosť, to sa vinulo celými neokázalými oslavami spoločnosti, ktorá pod vedením spisovateľky Marianny Gruberovej pokračuje aj za zmenených podmienok a zmenených potrieb v podávaní priateľskej ruky tým, čo sa upísali literatúre.
Autor: ALMA MÜNZOVÁ(Autorka je prekladateľka a publicistka)