Stanislav Balko: Pomáhaj každému, koľko môžeš, 2000
na autorskej výstave v bratislavskom Dome plynárov.
„Zaujíma ma komunikácia. Viac ako všetko ostatné,“ povedal pre SME Stanislav Balko, ktorý v kurátorskej spolupráci s Dagmar Srnenskou pripravil 47 obrazov v oblúku vyše troch desaťročí. Kolekcia ponúka maliarovu menej známu, nefigurálnu polohu. Sú skôr meditatívnejšou paralelou k jeho figurálnym kompozíciám, no aj cez abstraktnej-šie plochy sa vyplavujú autorove ambície.
„Moje obrazy hovoria o strate identity. Pod vplyvom rôznych manipulácií súčasný človek stráca svoje ja. Nastáva u neho skepsa, ktorá sa často končí pri ľahostajnosti a negatívnom spôsobe myslenia,“ hovorí Stanislav Balko, dekan Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Výstava pôsobí aj ako príbeh o ceste maliara pochybujúceho, skeptického, ale nerezignujúceho na daný stav vecí. Sú to obrazy autora nespokojného, ironizujúceho a sarkastického, ktorý dobre ukrýva relikty romantického myslenia pred svetom. Balko vníma stále sa meniaci svet a tomu podriaďuje aj dynamiku svojej optiky. Hoci ľudia sú nepoučiteľní a stále majú tendenciu zosúvať sa do šedivého kresla ľahostajnosti, maliar nedovoľuje zostať v tomto stave.
Balkov apel pred stratou pamäti (téma holokaustu) nie je maľovaným bonmotom na chaotický rozpad hodnôt. Jeho výzva je razantnou sondou do ľudského vnútra, ktoré sa čoraz viac napĺňa mravnou apatiou a konzumnou manipuláciou. Sú to chirurgické rezy, ktoré vedú nemilosrdné rozhovory s hlasmi skeptikov.
Stanislav Balko si stále udržuje sviežosť svojich obrazov. Dovoľuje mu to tvorenie v cykloch, v ktorých znova a znova dáva na povrch ten neznesiteľne ľahký pocit bytia. Vytrvalo hľadá stopy v svojej pamäti, aj z najmenších fragmentov vytvára nové veci. Trpezlivo čaká na inšpiráciu, ktorá následne exploduje cez maliarsku suverenitu.
Maliar nič nepredpisuje, no svojou koncentráciou strháva pozornosť. Divák je vťahovaný do jeho magických siločiar, ktoré sú v stálom pohybe. Obrazy Stanislava Balka sú aj miestom meditácie - avšak s vylúčením prvoplánovej ezoteriky. Je to meditácia, ktorá prevetráva ľudskú psychiku. Nie je to samoúčelná exhibícia novodobých zaklínačov, ale ozdravujúca prechádzka, kde Posledné zvyšky telesného duchovna sú Horizontálnou polohou večnosti a Kvapka svetla pre strednú Európu je Hranicou pochybností.
ĽUDO PETRÁNSKY
