Na minuloročnom summite Európskej únie v belgickom Laekene sa nemecký kancelár Gerhard Schröder správal ako suverén. Vyhliadky na ďalšie volebné obdobie vyzerali veľmi sľubne. Napriek varovaniu svojich finančných poradcov bez výhrad potvrdil záväzok únie ukončiť do konca roku 2002 vstupné rozhovory s desiatimi najlepšími. Európska komisia teda vypracovala návrh spoločnej pozície únie k najháklivejším kapitolám rokovaní - poľnohospodárstvu, regionálnej politike a rozpočtovým pravidlám. To bolo začiatkom roka.
Ale v júni sa situácia zmenila: nemecký kancelár neobvykle ostrým tónom odmietol možnosť, aby sa nováčikom vyplácali po vstupe do únie rovnaké priame platby pre poľnohospodárov ako terajším členským štátom. V opačnom prípade by ročné výdavky EÚ vzrástli o osem miliárd eur, pričom dve miliardy by muselo poskytnúť Nemecko ako najväčší prispievateľ do bruselskej pokladnice. „Hranica finančného zaťaženia dosiahla vrchol,“ napísal kancelár v článku pre Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.
Pritom návrh Európskej komisie nehovorí o okamžitom zrovnoprávnení poľnohospodárov z nových a starých členských krajín. Komisia vo februári navrhla, aby noví členovia dostávali len 25 percent podpory, plnú výšku by získali až po desiatich rokoch. Hoci tento model by pre Nemecko neznamenal také drastické navýšenie príspevku, aj tomuto návrhu povedalo nie.
Prečo? Nemecký kancelár sa dnes už ako suverén necíti. Vnútropolitická situácia je všetko len nie priaznivá a parlamentné voľby budú v septembri. Nemecko bojuje s rekordnou nezamestnanosťou a domáci voliči sa boja, že štátu nezostane na domáce sociálne výdaje. Berlín čelí tlaku z Bruselu kvôli vysokému rozpočtovému deficitu. Do roku 2004 Schröder sľúbil štátny rozpočet vyrovnať. Súčasne však musí zvýšiť výdaje na obranu a tiež na vedu a výskum. Súhlasiť s ďalšími miliardami pre často neúčinné priame dotácie do európskeho poľnohospodárstva by ho mohlo stáť voličské hlasy.
Podľa prieskumov sa 47 percent Nemcov obáva, že rozšírenie oslabí Európsku úniu. Len 26 percent si myslí opak.
Sociálnodemokratický kancelár preto nechce, aby sa citlivá téma stala súčasťou predvolebnej kampane. Jeho konzeravtívny rival, kandidát CDU/CSU na kancelára Edmund Stoiber dávno kritizuje finančné zaťaženie Nemecka. Opozícia navrhuje iný model - pomoc únie by sa mala doplniť peniazmi z prostriedkov členských krajín (kofinancovanie). Podľa Schrödera by tento model znamenal konfrontáciu s Francúzskom, ktoré z európskych peňazí profituje najviac.
Ostré diskusie čiastočne utíchli po pondelňajšom stretnutí šéfov diplomacií EÚ v Luxemburgu. Po niekoľkohodinovom boji za rokovacím stolom Berlín ustúpil tlaku Španielov a Francúzov. Súhlasil, že kandidátskym krajinám budú priznané priame platby. O ich výške sa bude rokovať neskôr. Rozumej - po nemeckých voľbách. To znamená, že EÚ može začať rokovania s kandidátmi o všetkých ostatných otázkach rozsiahlej kapitoly poľnohospodárstva s výnimkou priamych platieb.
Časový harmonogram teda vyzerá nasledovne: víkendový summit v Seville neprinesie k tejto téme žiadny výsledok. Prvé pohyby sa čakajú na októbrovom summite v Bruseli, kde sa Nemecko vyjadrí k návrhu reformy poľnohospodárstva. Tú predloží v júli komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler. Nemeckú požiadavku na reformu poľnohospodárstva podporujú aj Veľká Británia, Švédsko a Holandsko.
Podľa Schrödera a Európskej komisie nie je záväzok ukončiť rokovania s kandidátmi do konca roku 2002 ohrozený.
Hoci tón novej nemeckej vlády bude po voľbách zmierlivejší, v jednom sa zhodnú obaja kandidáti - Nemecko už nechce platiť viac.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
