BUDAPEŠŤ - Schôdzka ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO sa stala historickou. Po prvý raz sa aliancia stretla na území krajiny bývalého Varšavského paktu, po prvý raz spolu rokovali ministri krajín NATO s ministrami z krajín EÚ a z nášho pohľadu je významné určite aj to, že po prvý raz sa aspoň neformálne začalo na rokovaniach aliancie diskutovať o ďalšom rozšírení.
„Dnešok sa zapíše do histórie,“ povedal generálny tajomník NATO George Robertson. „Verím, že sme vyslali silný signál o tom, ako budú tieto dve organizácie, ktoré sú základnými kameňmi bezpečnosti v Európe, tesne spolupracovať pri viacerých bezpečnostných problémoch.“
Podobne oslavnú náladu mal aj vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Javier Solana: „Ešte pred dvomi rokmi som si ako generálny tajomník NATO nedokázal predstaviť, že by predstavitelia únie a aliancie mohli zasadnúť za spoločný stôl. Dnes je to realita.“
Macedónsko ako prvý príklad
Solana mal ale o jeden dôvod na radosť viac. V utorok sa mu v Skopje podarilo doviesť rozhádané koaličné strany k dohode.
Robertson aj Solana práve riešenie krízy v Macedónsku považujú za prvý výrazný krok smerom k spolupráci a k väčšej samostatnosti Európy pri riešení regionálnych konfliktov. Úspech v Macedónsku, kde v rokovaniach zohrávajú kľúčovú úlohu práve Robertson a Solana, by mohol byť štartom pre samostatnú európsku bezpečnostnú politiku. K tejto iniciatíve doteraz pristupovali najmä Spojené štáty s nedôverou. Obávali sa, že by sa tak mohla oslabiť pozícia NATO.
Spolupráca aliancie a únie je po Macedónsku podľa Solanu „nepopierateľnou skutočnosťou“ a nasledovať by mali ďalšie konkrétne prípady.
Robertson, Solana a švédska ministerka zahraničia Anna Lindhová, ktorej krajina v súčasnosti predsedá EÚ, podporili macedónsku koaličnú vládu v boji proti albánskym separatistom. Zároveň vyzvali Skopje, aby sa poponáhľalo s reformami, ktoré by mali urovnať etnické napätie, a dalo väčšie práva etnickým Albáncom v oblasti školstva, jazyka a politiky.
NATO a EÚ upozornili, že nemôžu rokovať s extrémistami, ale iba s legitímne zvolenou vládou. „Tí, ktorí zobrali do rúk zbrane proti demokratickej vláde, nemôžu mať miesto za rokovacím stolom,“ píše sa v spoločnom vyhlásení.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
