ární sa občas vyskytnú rádionuklidy, ktoré vyprodukovala.

Monitorovací systém neustále sleduje všetky cesty, ktorými by mohla radiácia z elektrárne preniknúť do prostredia. Zmeranie unikajúcej rádioaktivity komplikuje aj prirodzená rádioaktivita a všeobecné rádioaktívne znečistenie, ktoré vzniklo po jadrových pokusoch v 60. rokoch a po černobyľskej katastrofe. Zvyšky týchto rádioaktívnych materiálov sa ešte stále v prostredí nachádzajú.

Po Černobyle aj na Slovensku funguje systém jódovej profylaxie. Všetci ľudia žijúci v okruhu 30 kilometrov od Jaslovských Bohuníc a päť kilometrov od Mochoviec majú doma dve dávky jódu, ktoré by mali použiť v prípade vážnej havárie.

„Pri úniku rádioaktivity by sa do prostredia dostal hlavne jód 131, ktorý sa zachytáva v štítnej žľaze. Keď dopredu užijete neaktívny jód, tak štítna žľaza už rádioaktívny jód neprijme,“ povedal Vladimír Jurina zo Štátneho zdravotného ústavu.

Jód má doma asi 360-tisíc ľudí. Plánuje sa aj rozšírenie zóny okolo Mochoviec, aby boli takto chránení obyvatelia v okruhu 20 km.

Výpočty ukázali, že v okolí bohunickej elektrárne je najviac ožiarené obyvateľstvo v okolí obce Malženice, ale aj tam je zaťaženie tisíckrát menšie, než dovoľujú normy.

V roku 1986 po Černobyle sa do prostredia dostal rádioaktívny spad. Stalo sa to najmä okolo 1. mája, keď všetci povinne na uliciach oslavovali Sviatok práce a pršalo.

Medzi najviac zasiahnuté oblasti u nás patrilo južné Slovensko v okolí Orechovej Potône. (rp)

Kde všade sa používa rádioaktívny materiál‹ jadrové elektrárne

‹ vedecký výskum

‹ priemyselné merače hrúbky

a hustoty

‹ detektoskopické pracoviská - kontrola zvarov a potrubí

‹ technické röntgeny

‹ zdravotnícke röntgeny

‹ počítačová tomografia

‹ ožarovanie rakovinových

nádorov

‹ požiarne hlásiče

(rp)