z ktorých boli mnohé sfilmované. Do diskusného sálu "vplávala" s povesťou, ktorá ju obchádzala. Prišla s dvadsaťminútovým oneskorením a potom ešte pre fotografov nacvičovala pózy so slnečnými okuliarmi aj bez nich. Zo zadných radov preplnenej dvorany sa už ozývali nespokojné hlasy: "My chceme Collinsovú!" Hviezda sa ustálila na ľudskej obežnej dráhe a bola ochotná odpovedať. Otázka od vydavateľa Collinsovej kníh v Čechách vyrazila dych aj životom ostrieľanej šesťdesiatničky: "Vaše romány sú bohaté na posteľové scény. Čerpáte z vlastnej skúsenosti?" Collinsovej mejkap razom nadobudol červený odtieň a zahabkala: "Prepáčte, ale také otázky mi vydavatelia príliš nedávajú."

Komerčná beletria - prečo nie?

Jackie Collinsová - to je predovšetkým synonymum literatúry pre ženy. Skúste to však povedať spisovateľke. Bude vás presviedčať, že svojimi románmi chce len pomáhať ženám, aby sa stávali silnejšími - teda žiadne ženské romance, aj keď pripustila. že šesťdesiat percent čitateliek jej kníh sú práve ženy. Jedným dychom odmietla označiť svoje knihy za čisto komerčné. "Čo je zlého na komerčnej beletrii? Jednoducho rozprávam príbehy," zareagovala na otázku TV OKA, či si nemyslí, že jej romány sú vopred vykalkulované na efekt zvaný peniaze.

Slávne sestry

Sestra rovnako slávnej herečky Joan Collinsovej (najznámejšie je asi jej účinkovanie v seriály Dynasty) sa blysla aj úprimnou spoveďou: "Milujem populárne knihy a nemám rada filmové herečky, čo hovorievajú - 'Cez prestávku čítam Shakespeara'. Uznávam, nie som kvetnatý autor, ale rozprávačka príbehov. Samozrejme, že píšem pre ľudí, ale najmä pre seba."

Tvrdí, že nikdy nepíše o prostredí, kde nebola, a o ľuďoch, ktorých nepozná. "Chcem spoznať Čechy a možno, že o nich napíšem ďalšiu knihu," vzdala povinný hold usporiadateľskej krajine Collinsová, ktorá bola u našich západných susedoch prvýkrát. Jej knihy však zatiaľ dokazujú opak. Dejová línia sa vinie fabrikou na sny zvanou Hollywood, jeho divokými večierkami, spoločenskými škandálmi a posteľovými exhibíciami. "Píšem o skutočných ľuďoch, ktorí si v spoločnosti navliekajú masky," povedala. "Ak sa charaktery hrdinov trochu stlmia, pravda sa stáva bizarnejšou. Samozrejme, že je to odpozorované zo skutočnosti, ale nikdy sa ju nesnažím kopírovať. Rozhodne nemôžete písať o Hollywoode tak, že budete odpisovať z časopisov. Treba to zažiť!"

Veľa sexu - prečo nie?

Collinsová sa označuje za autorku, ktorá uchopila ženskú postavu ako bytosť. Povedané jej slovami, ženy dokážu byť silnejšie než muži. A v tomto smere sa cíti byť takmer priekopníčkou. "V jednom mojom románe mám napríklad scénu, keď muž ponúkne milenke svadbu. Ona sa však vydávať nechce, stačí jej, že sa s ním miluje." Kniha bola v Amerike škandálom. Posolstvo jej kníh totiž znie: ženy môžu robiť všetko. O svojich knihách plných sexu tiež tvrdí, že nie sú žiadnou pornografiou. "Prečo by som sa mala vyhýbať erotickým scénam. Patria k životu. Lásku považujem za jednu z najvyšších hodnôt. To, čo popisujem v knihách však nie je pravda," skonkretizovala častú zápletku, keď staršia postava v jej knihách nahovára mladé dievčatá na istý druh prostitúcie. "Záleží iba od nich ako sa rozhodnú," vysvetľuje zámer menej konkrétne.

Koniec voľnomyšlienkárstva

Akonáhle príde reč na súkromie, Collinsovej voľnomyšlienkárstvo končí. "Slobodný človek si môže robiť čo chce. Keď ide o manželstvo, som za vernosť. Uznávam rodinu a myslím si, že som nebola svojim trom dcéram ani zlá matka." O erotike ešte prezradila, že nemá rada, keď o nej píšu muži. "Píšu ako gynekológovia, nechutne, podrobne. Ženy píšu o erotike oveľa zaujímavejšie!"

Literárna kritika

Literárna kritika občas označuje Collinsovej knihy za hollywoodsku mydlovú bublinu. Vtedy naberá autorkin hlas na intenzite. "Som presvedčená, že tí, ktorí najviac kritizujú moje knihy, ich v skutočnosti nikdy nečítali. Kritici sú literárni snobi. V hudbe sú špecializovaní kritici na vážnu hudbu, na rock and roll, na džez, na pop, na rap. V literatúre to neplatí. Ak potom niekto hodnotí oddychovú literatúru kritériami "veľkého" umenia, je to zábavné. Kritici sú veľmi frustrovaní a zakomplexovaní ľudia."

Recept na úspešné písanie

"Disciplína a neustále pozorovanie ľudí. Viem, že musím udržiavať kontakty so smotánkou, ale najradšej som, keď nemám žiadne takéto povinnosti a môžem len písať. Nepoužívam počítač, inklinujem ku klasike. Technický zvyšok urobí moja asistentka."

Označiť svoju najvydarenejšiu knihu si netrúfa: "Za každou si stojím, takmer všetky mali svetový úspech. Hoci niektoré o niečo väčší." Osudové pokušenie, Nebezpečný bozk, Šance, Šéfka - to je len zopár, ktoré v poslednom čase pripravil na slovenský trh Ikar. A čo budúcnosť? "Keby som prestala písať, svet by bol neznesiteľný. Budem teda robiť to, aby som si ešte život užila."

Autor: Ľudo PetránskyFoto: ČTK, archív TASR