moc štátu uznaná za schopnú plniť záväzky vyplývajúce z členstva. Najdôležitejšie z nich sú obsiahnuté v Liberalizačných kódexov OECD a v Deklarácii OECD pre medzinárodné investície a nadnárodné podniky. Vláda SR sa tak zaviazala vytvárať podmienky pre investovanie kompatibilné s podmienkami pre investičné toky vo vyspelých trhových ekonomikách.
STRATÉGIA
Pre zvýšenie prílevu priamych zahraničných investícií Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo „Stratégiu podpory prílevu zahraničných investícií do Slovenskej republiky“. Tá obsahuje ciele, oblasti, nástroje a opatrenia smerujúce k zatraktívneniu investičnej klímy na Slovensku. Zameriava sa na riešenie doterajších problémov zahraničných investorov a na stimulačné prostriedky na podporu prílevu priamych zahraničných investícií. Stratégia smeruje do legislatívnej, finančnej a inštitucionálnej oblasti. Cieľom je podporiť také aktivity v Slovenskej republike, ktoré vyvíjajú takzvaní strategickí investori. Vzhľadom k tomu, že títo podnikatelia považujú svoje rozhodnutie o umiestnení prevádzky na Slovensku za dlhodobé a investujú pomerne značné sumy do nových technológií a výstavby, vytvárajú tým i väčšie pracovné príležitosti a zlepšujú úroveň pracovných podmienok.
V záujme vytvárania podmienok pre zvyšovanie konkurencieschopnosti najmä v oblasti priemyslu boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré mali vplyv aj na zvýšenie prílevu priamych zahraničných investícií.
Opatrením inštitucionálneho charakteru bolo zriadenie Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) od prvého augusta 2000. Jej cieľom je poskytovať zahraničným investorom takzvaný one-stop-shop a zabezpečenie úzkej súčinnosti s viacerými inštitúciami štátnej správy.
DÔLEŽITÁ NOVELA
S cieľom podpory prílevu zahraničných investícií bola v súčinnosti s Ministerstvom hospodárstva s účinnosťou od prvého januára minulého roka schválená novela zákona o dani z príjmu č. 466, ktorá rieši podporu zahraničných investícií so zámerom vytvorenia atraktívnejších podmienok na realizáciu hospodárskej politiky voči zahraničným investorom.
Do zákona č. 466 z 5.12. 2000 bol vložený § 35a, ktorý prináša rozšírenie možnosti využitia takzvaného daňového úveru (nazývaného aj daňovými prázdninami). Daňový úver je možné si uplatniť vo výške 100 percent dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník po prvýkrát vykáže základ dane a daň pri nezníženom základe dane o daňovú stratu. Novela to umožňuje aj pre daňovníka, ktorý podniká na území Slovenska prostredníctvom spoločnosti alebo organizačnej zložky zapísanej do obchodného registra.
Novela pritom pre potreby daňového úveru znižuje podmienku výšky splateného peňažného vkladu do základného imania z piatich miliónov EUR na 4,5 milióna EUR pri výrobe tovaru, ktorej predmet sa rozširuje o ďalšie spracovanie alebo kompletizáciu dodaných materiálov a komponentov.
V prípade, že je sídlom podnikania spoločnosti okres s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou hranicu desiatich percent podľa štatistiky Národného úradu práce, zvyšuje sa hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania z 2,5 milióna EUR na tri milióny EUR. Pri podnikaní vo vybraných službách cestovného ruchu a službách aplikačného softvéru, sa zvyšuje hodnota splateného peňažného vkladu z 1,5 na dva milióny EUR.
Podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní právnickej osoby počas celej doby čerpania daňového úveru je upravený zo 75 percent na najmenej 60 percent, Daňovník môže čerpať po skončení päťročného daňového úveru ďalší päťročný daňový úver vo výške 50 percent vykázanej dane. Podmienkou je zvýšenie základného imania spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi obdobne ako pri čerpaní 100 percentného daňového úveru o sumu 4,5 miliónov EUR a o sumu tri milióny EUR.
Zároveň sa ohraničuje obdobie pre poskytnutie daňového úveru pre subjekty, ktoré vzniknú v období od začiatku roka 2001 do 31.decembra 2003, z dôvodu že rok 2004 je referenčným rokom vstupu Slovenska do Európskej únie. Po vstupe by nemali byť uplatňované výnimky zo všeobecných princípov zdaňovania, ale môžu byť ukončené už len do tohto obdobia povolené výnimky.
VÝZNAMNÉ INVESTÍCIE
K podpore investovania prispieva aj Zákon č.175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť prvého augusta 1999. Upravuje zjednodušenie a urýchlenie usporiadania vlastníckych vzťahov pri príprave stavieb, ktoré sú významnou investí-ciou. Za významnú investíciu sa považuje stavba určená na výrobu pri investičných nákladoch najmenej v sume jednej miliardy korún, ktorej plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú národohospodársky významné a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Doposiaľ boli vydané osvedčenia o významnej investícií spoločnostiam Volkswagen Slovakia a.s. Bratislava, VUMA, a.s. Nové Mesto nad Váhom, Whirlpool Slovakia, a.s. Bratislava, Slovalco, a.s. Žiar nad Hronom, Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. Bratislava, Plastic Omnium Fuel Systems s.r.o Bratislava a Auto - priemyselný park, s.r.o. Lozorno.
Zjednodušenie a zatraktívnenie podmienok na vstup významných zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky majú za cieľ „Opatrenia na podporu významných zahraničných investícií“, ktoré vláda schválila desiateho mája 2000 svojím uznesením č. 301/1999. Prinášajú návrhy zmien v oblasti daňových stimulov a príspevkov na novovytvorené miesta s podmienkou významného strategického investora.
NADOBÚDANIE NEHNUTEĽNOSTÍ
Novela devízového zákona č. 442 Z.z. z prvého decembra 2000 umožňuje organizačným zložkám cudzozemca so sídlom v členskom štáte EÚ alebo OECD zriadených na území SR, nado-búdať v tuzemsku nehnuteľnosti, ktoré potrebujú na svoju podnikateľskú činnosť. Ide o získanie prevádzkových priestorov na účely podnikania zahraničných poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi, u ktorých sa zriaďujú pobočky v tuzemsku na základe novely zákona o poisťovníctve a novely zákona o cenných papieroch. Novela sa týka poisťovní, pobočiek zahraničných bánk, obchodníkov s cennými papiermi, investičných spoločností a fondov. Úprava z roku 1998 umožňovala nadobúdať takéto nehnuteľnosti len pobočkám zahraničných bánk, a to len výstavbou, pričom takéto nakladanie s nehnuteľnosťou bolo obmedzené.
Vláda tiež odstránila diferencované oceňovanie nehnuteľností pre domácich a zahraničných podnikateľov vyhláškou č. 375/1999 Z.z., čím zrovnoprávnila daňové zaťaženie pri prevodoch nehnuteľností.
OCHRANA INVESTÍCIÍ
Ochrana aktivít zahraničných investorov na našom území zabezpečujú Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorých uzatváranie patrí do gestorstva Ministerstva financií SR. Tieto dohody sú medzinárodnoprávnymi dokumentmi ekonomickej povahy, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektami medzinárodného práva, s cieľom vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj ekonomickej spolupráce. Každá dohoda o podpore a vzájomnej ochrane investícií vychádza zo štandardných podmienok zaužívaných v medzinárodnom práve. Pri vzájomných expertných rokovaniach sa jednotlivé ustanovenia dohody upravujú vzhľadom na rozdiely v existujúcich právnych systémoch partnerských strán tak, aby výsledné znenie vyhovovalo obidvom zúčastneným stranám. Dohody, ktoré nadobudnú platnosť, sú publikované v Zbierke zákonov SR. Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií definujú pojem investície, riešia otázku doložky najvyšších výhod a národného zaobchádzania, otázku zabezpečenia ochrany investorov a ich investícií v prípade vyvlastnenia, či náhrady škody z iných dôvodov. V prípade vzniknutých sporov upravujú postup pri ich riešení.
NOVÉ STIMULY
Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo návrh zákona o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý už bol schválený v Národnej Rade SR a vydaný v Zbierke zákonov štvrtého decembra minulého roka pod číslom 565.
Hlavným cieľom zákona o stimuloch bolo vytvoriť legislatívny rámec, ktorý umožní poskytovať investičné stimuly formou daňových úľav, príspevkov na novovytvorené pracovné miesta a rekvalifikáciu porovnateľné so susednými krajinami. V súčasnosti platná legislatíva neumožňuje vláde dostatočné nástroje na to, aby poskytla potencionálnym investorom konkurencieschopné investičné stimuly. Okrem toho nie je v súčasnosti možné poskytovať investičné stimuly podnikom, ktoré už na Slovensku pôsobia a plánujú rozširovať svoje aktivity. Zákon o investičných stimuloch nadväzuje na existujúci zákon o štátnej pomoci. Na jeho základe bude možné poskytnúť investorom viaceré druhy stimulov vrátane daňových úľav do desiatich rokov a finančných príspevkov na vytvorenie nových pracovných miest a rekvalifikáciu, pričom celková suma podpory nesmie presiahnuť percento celkovej hodnoty investície stanovené zákonom o štátnej pomoci. Na rozdiel od platnej úpravy, ktorá zostane zachovaná aj po prijatí zákona o investičných stimuloch, budú projekty predpokladajúce využitie stimulov podľa nového zákona podliehať individuálnemu schváleniu vlády a Úradu pre štátnu pomoc. Ďalším rozdielom je aj možnosť existujúcich daňových subjektov uchá-dzať sa o stimuly pri ďalších investíciách.
Investičné stimuly budú poskytované individuálne a o stimuly môže žiadať väčší okruh žiadateľov než v doterajších právnych úpravách. O investičné stimuly môže požiadať každý kto plánuje zriadenie novej prevádzkarne, rozšírenie, alebo modernizáciu existujúcej prevádzkarne za účelom zavedenia novej výroby alebo poskytovania nových služieb.
Podmienkou je, aby žiadateľ vynaložil najmenej 400 miliónov korún na obstaranie hmotného investičného majetku alebo nehmotného investičného majetku, z čoho najmenej 200 miliónov korún musí byť krytých vlastnými prostriedkami. V okrese, v ktorom je miera nezamestnanosti najmenej desať percent sa požadovaná suma znižuje zo 400 miliónov na 200 miliónov korún. Podnikateľ bude musieť dosahovať najmenej 80 percent z celkových tržieb z podnikateľských činností uvedených v žiadosti o poskytnutie investičných stimulov.
PRIEMYSELNÉ PARKY
Nástrojom na podporu prílevu zahraničných investícií sú aj systémy podpory budovania priemyselných parkov. Dňa 18. mája 2001 bol prijatý „Zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z.„. Tým sa s účinnosťou od prvého júna 2001 vytvorili legislatívne pod-mienky pre zriaďovanie priemyselných parkov a zároveň sa určili zásady a kritériá pre ich vytváranie. Pripravenosť týchto oblastí pre vstup strategických investorov je jedným z dôležitých kritérií pre umiestnenie investícií. Priemyselné parky vytvárajú výrazné rozvojové impulzy pre ostatné časti regiónov. Uvedeným zákonom sú stanovené podmienky pre vytvorenie priestoru pre podnikateľov na zapájanie sa do kooperačných vzťahov v rámci špecializovaných územných celkov. Zámerom je ich budovanie na báze iniciatívy “zdola„, pričom sa bude prihliadať na to, že pri ich vytváraní budú akceptované ohraničenia definované vo schválenej územno-plánovacej dokumentácií miest a obcí. Vzhľadom k tomu, že v regiónoch ako rozhodujúce subjekty práva vystupujú obce a mestá, je ponechaná možnosť zriaďovania priemyselných parkov obciam bez obmedzenia a bez osobitnej právnej úpravy. Zákon neobmedzuje možnosť budovať v priemyselných parkoch stavby len pre zahraničných investorov. Svoje výrobné kapacity tu môžu budovať aj tuzemskí investori. Zákon predpokladá, že priemyselné parky budú zriaďovať obce. Podpora na zriadenie priemyselného parku môže byť poskytnutá výlučne obci a to do výšky 70 percent nákladov na technickú vybavenosť územia pre priemyselné parky, na vybudovanie inžinierskych stavieb, nákladov na výkup, prenájom alebo zámenu pozemkov a na úhradu poplatkov a náhrad za vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Zvyšnú časť vo výške 30 percent z týchto nákladov si musia zabezpečiť obce z vlastných zdrojov, z úverov, z prostriedkov investorov, ktorí budú podnikať v priemyselnom parku alebo z iných zdrojov. Na podporu zriaďovania priemyselných parkov je už v tohtoročnom štátnom rozpočte vyčlenených 452 miliónov korún. Pri rozhodovaní o poskytnutí podpory budú mať prednosť obce, ktoré majú identifikovaných konkrétnych investorov, s prihliadnutím na úroveň zamestnanosti, ako aj existujúcu výrobnú, priemyselnú a sociálnu štruktúru v regióne. O poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu na uvedený účel má podľa návrhu zákona rozhod-núť vláda na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR. Doposiaľ ministerstvo ideovo spolupracovalo na viacerých projektoch budovania priemyselných parkov, v ktorých by mali byť poskytnuté atraktívne podmienky pre investorov. Jedným z nich je Priemyselný park Malacky zameraný na mikroelektroniku a elektrotechniku. Priemyselný park Záhorie je projektom Volkswagenu Slovakia zameraným na rozvoj automobilového priemyslu. Priemyselný park Vráble je súkromnou iniciatívou konzorcií nemeckých bánk. Vybudovaná je komplexná infraštruktúra a budovy. Konkrétnym príkladom možného využitia silikátových hornín je Silikátová hospodárska zóna Lučenec. Technologický park zameraným na drevospracujúci priemysel by mal vyrásť v Spišskej Novej Vsi. Efektívnym budovaním priemyselných parkov sa podľa očakávaní majú vytvoriť vhodné pod-mienky pre realizáciu štrukturálnych zmien a rozvojových zámerov slovenského hospodárstva s aktívnou účasťou zahraničného kapitálu.
PODNIKANIE BEZ BARIÉR
Návrhy opatrení na odstránenie jednotlivých bariér investovania obsahuje materiál “Zlepšenie právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií„, ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Úradom vlády SR. Materiál bol po rokovaniach s jednotlivými rezortmi schválený Vládou SR trinásteho septembra 2000. Vecným a obsahovým zameraním ide o zefektívnenie procesu zakladania a registrácie podniku, urýchlenie vydávania živnostenských oprávnení, víz a pracovných povolení pre zahraničných pracovníkov. Upravuje tiež v súčasnosti prakticky nefunkčný inštitút záložného práva, zlepšuje ochranu minoritných akcionárov, zefektívňuje daňový systém, činnosť katastrálnych úradov a rozhodcovských súdov.
Medzi konkrétne opatrenia patrí vytvorenie ústredného registra pre záložné práva na hnuteľné veci, úprava plávajúceho záložného práva a riešenie iných bariér investovania. Realizácia úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády pre jednotlivé rezorty predstavuje súbor opatrení pre vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia a vytvorenia predpokladov pre vyšší ekonomický rast. Opatrenia zabezpečia sprehľadnenie právneho poriadku a priblíženie sa štandardom práva a právnym princípom Európskej únie a OECD.
ROZHODUJÚCE OPATRENIA
Schválením zákona č. 238/2000 Zúz. o konkurze a vyrovnaní s účinnosťou od prvého decembra 2000 boli posilnené veriteľské práva.
Ďalšie úpravy sa týkajú Obchodného zákonníka a Trestného zákona. Sú zamerané na minimalizáciu rizika konania v neprospech vlastnej spoločnosti a jednoznačnú definíciu trestno-právnej zodpovednosti zo strany jej štatutárnych orgánov, prehĺbenie konkretizácie zodpovednosti orgánov spoločnosti a posilnenie kontrolného práva minoritných akcionárov.
V schvaľovacom konaní sú tiež zmeny zamerané na zjednodušenie a zásadné urýchlenie súdneho konania a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí v obchodných veciach (Občiansky súdny poriadok, Zákon o rozhodcovskom konaní), urýchlenie realizácie vyhlásených konkurzov (Zákon o konkurze a vyrovnaní) a zvýšenie procesnej zodpovednosti exekučných súdov (Exekučný poriadok). To má priniesť skvalitnenie výkonu štátneho dohľadu nad plynulosťou súdnych konaní a odstránenie subjektívnych faktorov v postupe súdov.
Prijatá bola nová vyhláška ministra vnútra o pobyte cudzincov, podľa ktorej by mali byť skrátené a odformalizované konania pri udeľovaní a predlžovaní povolení na pobyt pre cudzincov - hospodársky významné fyzické osoby. Členské krajiny OECD by mali mať výnimku pre udelenie dlhodobého pobytu a namiesto pôvodných formulárov by im mal stačiť výpis z obchodného registra s uvedením či sú spoločníci alebo konatelia firiem zaregistrovaných v Slovenskej republike.
Schválená bola novela Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa riadi konanie pred súdmi v občianskych a obchodných sporoch. Novela má prelomový význam najmä v úprave doručovania písomností súdom právnickým osobám v prípade, že sa adresa právnickej osoby nezhodovala s adresou uvedenou v obchodnom registri, čo spôsobovalo prieťahy v konaní. Umožní sa tým zrýchlené súdne konanie a tým spriechodnenie konkurzov. Novela bude prvým krokom v rekodifikácii procesného poriadku s tým, že časom sa počíta s jeho úplnou rekodifikáciou.
V kontexte s uskutočňovanými zmenami v rámci postupujúcej aproximácie predpisov obchodného a občianskeho práva bola schválená novela živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. Cieľom novely je odstránenie bariér a adminis-tratívnych prekážok, ktoré by bránili intenzívnejšiemu rozvoju podnikania. Zjednoduší a zrýchli sa živnostenské konanie, pretože sa navrhuje upustiť od súčasného administratívne náročného ako i právne a vecne neúčelného vybavovania žiadostí o udelenie koncesie. Významným prvkom bude skrátenie lehoty vybavovania žiadostí z doterajších 60 dní na 30 dní. Novelou sa reaguje na potrebu premietnutia zmien a doplnkov, ktoré vyplývajú pre vnútroštátnu živnostensko - právnu úpravu z obsahu Smerníc Rady Európskej únie a odporúčaní Komisie EÚ. Ide o kľúčovú požiadavku aproximácie živnostenského zákona a súvisiacich právnych predpisov. Do domáceho právneho systému sa premietnu pravidlá vzájomného uznávania dokladov o odbornej spôsobilosti z členských štátov Európskej únie. Upravia sa aj podmienky pre za-čiatok a vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, zriaďovanie a riadenie podnikov či možnosť poskytovania slu-žieb za rovnakých podmienok, ako štát ukladá svojim - domácim príslušníkom.
PLOŠNÉ OPATRENIA MINISTERSTVA HOSPODÁRSTVA
V oblasti daňovej a colnej politiky Ministerstvo hospodárstva SR presadzuje opatrenia plošného charakteru. To v podstate znamená, že navrhované reformné kroky majú eliminovať nesystémové daňové opatrenia a mechanizmy selektívneho charakteru. Koncepcia reformy daňového systému by mala vychádzať z hlavnej idey, ktorou je vybudovanie spravodlivého, jednoduchého a stabilného systému garantujúceho priaznivé podnikateľské a investičné prostredie s nízkym daňovým zaťažením a rovnakými pravidlami pre všetkých. V oblasti colnej politiky pôjde najmä o oslobodenie dovážaných investičných tovarov od cla na plošnom a nediskriminačnom základe.
Na základe implementácie odporúčaní poradenskej agentúry FIAS Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo na predloženie do vlády SR materiál “Analýza stavu podnikateľského prostredia„. Jej cieľom je prijatie ďalších opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Vláda v polovici apríla schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. Jeho cieľom je vytvoriť právny a inštitucionálny rámec záložného práva, ktoré povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Doteraz mali tieto kategórie podnikateľov minimálnu možnosť využiť záložné právo na hnuteľné veci (napríklad stroje, technológie, motorové vozidlá, zásoby a podobne). Podnikatelia sú nútení zakladať len nehnuteľnosti, prípadne bonitné pohľadávky, a tí, ktorí nimi nedisponujú, majú ťažký prístup k úverom. Zvýši sa efektívnosť zabezpečenia záväzkov, pribudne možnosť založiť aj budúce práva a výnosy dlžníka. Tým sa zvýšia aj šance podnikateľov získať úver. Predmetom záložného práva má byť vec, právo, iná majetková hodnota, prípadne byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľ-né, ak ich osobitný predpis nevylučuje zo záložného práva. Zákonom sa majú zriadiť notárske centrálne registre záložných práv a závetov. Register záložných práv bude mať informatívnu povahu s verejným prístupom. Výpisom z tohto registra bude možné zistiť, či na určitom zálohu už je zriadené záložné právo, nebude však osvedčovať záložné právo zapísané v registri. Poradie záložných práv zapísaných v registri bude rozhodujúce pre uspokojenie veriteľov. Ruší sa tiež prednostné záložné právo daňových úradov.
OPATRENIA PROTI ŠPINAVÝM
PENIAZOM
Zmeniť by sa mal aj termín na zrušenie vkladových knižiek na doručiteľa - doteraz platná lehota dvadsať rokov sa ruší a nahrádza sa termínom do 31. decembra 2003. Toto opatrenie vyplýva z Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii a plnením hodnotiacich kritérií FATF (útvar OECD pre monitoring plnenia opatrení proti praniu špinavých peňazí). Podobný zámer má aj zúženie možností notárov prijímať peniaze do úschovy len na osobitný účet v peňažnom ústave a vydania peňazí príjemcovi jedine na jeho účet v peňažnom ústave. Odstránením možnosti prijímania peňazí do bezpečnostnej schránky notára v banke alebo v jeho kancelárii a ich vydávania z notárskej úschovy v hotovosti sa sprehľadnia finančné toky. Vylúči sa aj možnosť fingovaných úschov a krytie nelegálnych transakcií. Návrh obsahuje predĺženie premlčacích lehôt na právo náhrady za škodu pri trestných činoch korupcie na desať rokov od spáchania trestného činu a na tri roky od rozhodnutia súdu v tejto veci. Zákon by mal byť účinný od prvého januára 2003.
Komora komerčných právnikov zriadila koncom apríla tohto roka stály rozhodcovský súd na rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich z obchodných vzťahov. Súd, ktorý by mal spory riešiť rýchlejšie, transparentnejšie a efektívnejšie, začne svoju činnosť v druhej polovici tohto roka. V súčasnosti komora pripravuje opatrenia na spustenie prevádzky súdu. Spracúva príslušné dokumenty, zabezpečuje personálne a technické podmienky na jeho fungovanie. Rozhodovať budú dvaja rozhodcovia zvolení oboma stranami sporu, ktorí si následne zvolia tretieho - predsedu. Na začiatku by mala listina rozhodcov obsahovať približne 20 až 40 mien, v budúcnosti sa ich počet bude rozširovať.
Návrhy opatrení v jednotlivých oblastiach predstavujú systémové riešenie zlepšenia podnikateľského prostredia pre pôsobenie tak zahraničných ako aj domácich investorov v Slovenskej republike. Zároveň dopĺňajú a prehlbujú Stratégiu podpory prílevu zahraničných investícií do Slovenskej republiky prijatú vládou SR. Ich realizácia spolu so zabezpečením politickej a makroekonomickej stability a dôsledným budovaním inštitucionálneho rámca trhovej ekonomiky je v súlade s Programovým vyhlásením prioritou vlády Slovenskej republiky.
FOTO - MILAN ILLÍK
Autor: Ing. MARTIN KAPKOautor je pracovníkom oddelenia podnikateľského prostredia Ministerstva hospodárstva SR
