Priame zahraničné investície (PZI) na Slovensko sa v minulom roku v medziročnom porovnaní znížili napriek pokračujúcej privatizácii o 40 percent a dosiahli 57,342 miliardy korún. Ich podiel na hrubom domácom produkte pritom klesol z 10,8 percenta v roku 2000 na minuloročných 5,9 percenta. V nominálnom vyjadrení však prestavovali druhý najvyšší objem v doterajšej histórii Slovenska. Najvyššie boli práve v roku 2000 aj vďaka predaju Slovenských telekomunikácií, keď predstavovali 93,872 miliardy korún.
Hybnou silou investícií na Slovensku bola vlani predovšetkým privatizácia finančného sektora. „Vďaka akvizícií Všeobecnej úverovej banky talianskou IntesaBci sa Taliansko stalo najvýznamnejším investorom podľa krajiny investora v roku 2001, nasledované Rakúskom vďaka kúpe Slovenskej sporiteľne,“ skonštatoval analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Ako dodal, investície na zelenej lúke sú však stále nedostatočné, čo je odrazom viacerých krokov z minulosti.
Situácia, keď väčšinu priamych zahraničných investícií tvoria privatizačné príjmy, sa podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu s výnimkou Maďarska výraznejšie neodlišuje od ďalších krajín regiónu. Napriek v súčasnosti porovna-teľným zvýhodneniam pre zahraničných investorov však zostáva Slovensko v porovnaní napríklad s Českou republikou na nižšej úrovni. Podľa slov analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej má totiž väčšiu váhu stabilita politického prostredia, vymáhateľnosť práva, kvalitné zákony, ako aj nízka miera byrokracie. Jedným zo spôsobov ako čo najviac zvyšovať prílev PZI neprivatizačného charakteru budú v budúcnosti podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého okrem už existujúcich daňových zvýhodnení aj kvalitné ľudské zdroje. Tie budú musieť osloviť investorov a predať miestne prostredie. „Samozrejmou nevyhnutnosťou je rozumná výstavba infraštruktúry,“ dodal.
V tomto roku analytici očakávajú rekordnú hodnotu investícií. Vrcholiaci proces privatizácie spôsobí podľa Pregu prílev priamych zahraničných investícií v blízkosti úrovne 4 miliardy dolárov. „Týmto sa SR vo vyjadrení prílevu priamych zahraničných investícií na hlavu dostane na jedno z popredných miest v regióne strednej a východnej Európe,“ povedal. Celkové priame zahraničné investície spolu s investíciami neprivatizačného charakteru by podľa Pätoprstého mali dosiahnuť približne 17 percent hrubého domáceho produktu. Ako zdôraznil Prega, z hľadiska momentálnej zahranično-ekonomickej stability spôsob prílevu investícií nie je rozhodujúci. „Samotný fakt rekordného prílevu investícií v tomto roku je z krátkodobého hľadiska postaču-júcim faktorom na zachovanie menovej stability,“ povedal. Prílev privatizačných príjmov sa pritom uskutoční mimo devízového trhu a ich priamy vplyv tak bude značne utlmený. „Výrazný nárast devízových rezerv však aj napriek tomu posilní externú pozíciu Slovenska, čo výrazne znižuje krátkodobé riziká pre kurz domácej meny,“ uviedol Prega.
Kritickejší bude podľa analytikov rok 2003, kedy je naplánované ukončenie len jednej veľkej privatizácie - Slovenských elektrární. „Aj keď odhad ceny SE by bolo zatiaľ lotériou, prílev investícií by mal predstavovať maximálne 4 až 5 percent hrubého domáceho produktu, kým schodok bežného účtu v lepšom prípade 6 percent,“ povedal Pätoprstý. Mierny prebytok celkovej platobnej bilancie z roku 2001 a značný plánovaný prebytok v roku 2002 by sa tak podľa neho mohol prehupnúť do mierneho deficitu v roku 2003 a udržať sa aj počas najbližších rokov.
(sita)
