Včera sa rokovanie Veľkej džirgy takmer skončilo protestným odchodom tisícky delegátov. FOTO - REUTERS

Včera sa dokonca rozšírila správa, že viac než tisícka z 1600 delegátov opustila rokovanie. Jeden z delegátov varoval, že rozhádanosť džirgy môže prerásť do novej občianskej vojny, pokiaľ nový dočasný kabinet nebude čoskoro vymenovaný. „Nemá zmysel byť tu a počúvať nudné prejavy, takže odchádzame,“ oznámil jeden z členov džirgy Sajíd Nímatulláh. Afganské ministerstvo zahraničných vecí neskôr poprelo správy o protestnom odchode delegátov.

Doteraz tradičné kmeňové zasadanie rozhodlo len o zvolení Hamída Karzaja za prezidenta. Karzaj sa včera snažil preklenúť neschopnosť zhromaždenia rozhodovať a vyhlásil, že sám si vyberie členov kabinetu, ktorý podľa neho „uspokojí želanie“ obyvateľov krajiny. Karzaj tiež vyzval veľké zhromaždenie, aby zvolilo výbor, ktorý by vypracoval formu a spôsob volieb do parlamentu.

V terajšej dočasnej vláde dominujú zástupcovia etnických Tadžikov, pričom ďalšie skupiny si chcú zabezpečiť dostatočné zastúpenie v novej vláde.

Vytvorenie parlamentu je zložité z rovnakých dôvodov. Viaceré národnostné skupiny, najmä paštúnska väčšina, sa obávajú nepomeru. Paštúni tvoria 65 percent afganskej populácie.

Podľa Paštúnov je najlepším riešením jeden zástupca pre každý z 381 okresov, čo by znamenalo vytvorenie parlamentu s prevahou ich etnika. Vedenie Veľkej džirgy takéto riešenie odmietlo pre vysoké náklady.

Nespokojnosť vyvolávajú aj siahodlhé prejavy niektorých účastníkov, ktoré sa netýkajú podstaty problému a skôr sa už len neplodne opakujú. Niektoré kritizujú vládnu elitu z toho, že si užíva život v luxuse, a žiadajú, aby sa uskromnila. Iní varovali prezidenta a ministrov, aby sa neodkláňali od „pravej cesty islamu“. Delegáti sa vo svojich obsiahlych prejavoch popretkávaných poéziou a veršami z Koránu venovali celému radu otázok - od zahraničných investícií cez kontrolu zbraní až po úlohu islamu v novej vláde. (tasr, čtk, kl)