PARÍŽ - Francúzski voliči odmietli delenie moci medzi pravicou a ľavicou, ktoré paralyzovalo francúzsku zahraničnú politiku, ale i tak nie sú žiadne záruky toho, že nová konzervatívna vláda prejaví nadšenie pre Európsku úniu, píše sa v analýze agentúry Reuters. Ohromné víťazstvo pravice v parlamentných voľbách ukončilo päť rokov zdieľania moci medzi neogaullistickým prezidentom Jacquom Chiracom a ľavicovou vládou premiéra Lionela Jospina, ktoré obmedzovalo francúzsky prínos do politiky Európskej únie.
Kľúčovým slovom u Chiraca je „nepredvídateľnosť“. Ťažko pri ňom nájsť akúkoľvek politickú líniu okrem velebenia „veľkosti“ Francúzska. Ešte dosť nedávno nebol Európou nijak nadšený. Zbavený súžitia či „kohabitácie“ s Jospinom môže však Chirac urobiť všetky rozhodnutia na to, aby v nasledujúcom desaťročí mohol vstúpiť do únie tucet nových krajín. „Francúzsko v zásade už nebude mať kohabitáciu ako alibi pre nedostatok vízie o Európe,“ myslí si zástupca riaditeľa parížskeho Ústavu pre medzinárodné vzťahy Dominique Moisi. „Veci sa zmenia.“
Odborníci si nemyslia, že Francúzsko náhle opustí zvyk výnosných, ale starostlivo prázdnych prejavov o svojej vízii Európskej únie. Európa v kampani, ktorá vrátila Chiraca do prezidentského Elyzejského paláca, figurovala len zriedka.
Jednou z mála tém, ktoré prekročili hranice Francúzska, vyvolalo v hlavných mestách EÚ záchvev paniky. Chirac totiž sľúbil daňové škrty a vzdal sa záväzku voči EÚ zlikvidovať rozpočtový deficit do roku 2004. Očakáva sa, že Francúzsko bude tento problém držať bokom a bude čakať na výsledok nemeckých volieb v septembri. Výhra Edmunda Stoibera nad vládnymi sociálnymi demokratmi by mohla nakloniť rovnováhu v Chiracov prospech. Odborníci sa domnievajú, že nepripadá do úvahy spochybnenie najväčšej výzvy, ktorú si EÚ po zavedení eura v 12 členských krajinách stanovila - prijatie desiatky nových členov. Ťažkosti sa však objavovali už predtým, pri rokovaniach o kľúčových témach, ako kto zaplatí účet alebo ktoré krajiny budú mať navrch v európskych inštitúciách. V prípade, že krajiny ako Poľsko budú chcieť svoj podiel na poľnohospodárskych fondoch, Francúzsko bude čeliť strate. Pritom je všeobecne známe, že Chirac je priateľom francúzskych poľnohospodárov, ktorí na spoločnej európskej poľnohospodárskej politike zarábajú najviac. (čtk/reuters)
