Víťazné gesto zmrzlinárky v Tokiu po japonskom víťazstve nad Tuniskom a postupe do osemfinále. FOTO - AUTOR
Pri poludňajších spravodajských reláciách na všetkých japonských televíznych kanáloch boli hlásatelia meraví. Informovali o zemetrasení, ktoré včera o 11.43 h miestneho času zaznamenala hustá sieť seizmických staníc po celom najväčšom ostrove Honšú, a tejto historicky boľavej téme nesedí uvoľnený tón. Intenzita sa pohybovala od stupňa dva po päť Richterovej stupnice, epicentrum bolo približne sto kilometrov severne od Tokia. Krátko predpoludním bolo naozaj zreteľne cítiť záchvevy stien a podlahy. Nie komótne vláčne, ale dosť rýchle, podobné, ako keď človekom, ktorý sedí vo vlaku, zatrasie prejazd výhybkou. Možno domorodci zareagovali podľa vžitých návykov disciplíny, našincovi dôjdu prvé zásady, ako otvoriť dvere a opustiť malé miestnosti, až keď ich opakujú v televíznej inštruktáži. Štátna televízia NHK ponúkala dosť strašidelné roztrasené zábery stacionárnej kamery z tokijskej veže na panorámu preľudnenej metropoly.
Po víťazstve Japonska nad Tuniskom (2:0) však naplno zavládlo v krajine futbalové zemetrasenie prerastajúce do masového šialenstva. Zahraniční pozorovatelia nevychádzali z údivu, že relatívne mladý importovaný šport dostal do varu celý národ, čo sa nikdy v minulosti nepodarilo ani hviezdam tradičných športov.
Po góloch Morišimu a Nakatu intenzita nadšenia tisícok ľudí v modrých dresoch so slnkom v strede japonského znaku nezaostala za tým, na čo dlho nezabudne Slovensko po návrate svojich hokejových majstrov sveta z Göteborgu.
V dejisku zápasu Osake unesení fanúšikovia od radosti exhibicionisticky stŕhali zo seba aj trenírky a skákali do rieky z mosta i okolitých vysokých betónových brehov z nebezpečnej výšky. Nákazu šíriacu sa cez priame televízne prenosy sa polícia po prvých úrazoch pokúšala eliminovať zákazmi podobných prejavov vlastenectva v Tokiu i ďalších mestách. V Osake predvídavo omotala ostnatým drôtom vysoké stĺpy a rôzne pamätníky, kam majú naradostení diváci sklony liezť a dirigovať oslavy.
Japonský tréner Philippe Troussier stále v rodnej francúzštine prostredníctvom tlmočníka vyzdvihoval veľkosť chvíle a na záver vystrúhal aj zopár typických japonských klaňačiek i ďakovných fráz v japončine. Hráči boli vo vytržení, z Osaky odchádzali ako víťazi základnej H-skupiny MS a trúfajú si aj v utorňajšom osemfinále v Mijagi proti Turecku. Pritom pri svojej jedinej účasti na záverečnom turnaji pred štyrmi rokmi vo Francúzsku cestovali Japonci po troch prehrách najrýchlejšou cestou domov so skóre 1:4. Dnes sa nakatovci pred televíznymi kamerami a mikrofónmi nosia ako svetové tophviezdy a ich „fanynky“ pištia do zamdlenia.
Aj ulice Tokia včera naplno vychutnávali veľký deň triumfu. I dôstojní úradníci z mramorom obložených firiem vybiehali na ulicu, vyzliekali saká, uvoľňovali si kravaty a v kaviarničkách nestačili roznášať dvojité whisky. Čašníci pobehovali v dresoch japonskej reprezentácie a krajina naplno prepadla novému živlu - futbalu.
VOJTECH JURKOVIČ, Tokio
