BUDAPEŠŤ – Spojené štáty musia prehltnúť ďalšiu diplomatickú prehru: ministri zahraničných vecí krajín NATO nepodporili americký plán na vybudovanie systému protiraketovej obrany (NMD). Aliancia v záverečnom komuniké odmietla americkú pozíciu a neuznala možné jadrové útoky za „všeobecnú hrozbu“, napísala americká agentúra AP.

Podľa vojenských analytikov to znamená, že európski spojenci nie sú dokonca ochotní podpísať sa ani pod teóriu, že takéto nebezpečenstvo existuje, napísala agentúra Reuters. Naopak, Bushova administratíva považuje možné útoky z takzvaných darebáckych krajín ako Irak, Irán alebo severná Kórea za najväčšiu hrozbu súčasnosti.

NATO sa postavilo proti NMD aj napriek tomu, že v Budapešti na rokovaní ministrov sedel aj ich americký kolega Colin Powell. Ten prichádzal na prvé rokovanie ministrov aliancie v krajine bývalého komunistického bloku s cieľom presvedčiť spojencov o nutnosti vybudovať systém protiraketovej obrany. Najmä Francúzsko a Nemecko však naďalej plán prezidenta Georgea Busha tvrdo odmietajú. Obávajú sa, že Američania nedosiahnu väčšiu bezpečnosť, ale naopak, opäť vyprovokujú preteky v zbrojení.

Podľa AP je tak jediným bodom, na ktorom sa ministri v súvislosti s NMD zhodli, fakt, že európski spojenci vítajú vôľu Washingtonu o budúcnosti projektu rokovať. „Intenzívne chceme pokračovať v týchto konzultáciách a vítame ubezpečenia Spojených štátov, že do úvahy budú brať aj názory spojencov,“ píše sa v prípravnej verzii vyhlásenia najvyššieho politického orgánu aliancie – Severoatlantickej rady.

Powellovi sa ale podarilo získať aspoň malé víťazstvo. Ministrov dokázal presvedčiť, aby z vyhlásenia vypustili akúkoľvek zmienku o zmluve o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972, ktorá zakazuje budovanie systémov, akým by mal byť projekt NMD. Zmluvu ABM používa Rusko ako hlavný argument proti americkému plánu. V minuloročnom vyhlásení Severoatlantickej rady sa o zmluve hovorilo ako o „základnom kameni strategickej stability“.

Zložitosť Powellovej situácie v Budapešti dokresľuje aj ďalší problém vo vzťahoch Európa – Amerika. Powell musel ministrov uisťovať, že Spojené štáty nechcú stiahnuť mierové jednotky z Balkánu.

Nepokoj európskych spojencov vyvolali vyhlásenia amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý o stiahnutí amerických vojakov z Bosny hovoril opakovane.

NATO včera možnosť radikálneho zníženia vojenských síl na Balkáne vylúčilo. „Teraz nie je čas na veľké redukovanie síl,“ povedal nemenovaný predstaviteľ aliancie.

Podľa informácií diplomatov sa v aliancii uvažuje o 10– až 15-percentnom znížení mierových jednotiek SFOR v Bosne a Hercegovine. V rámci nich je tam dnes 21 000 vojakov. (kos)