Diamanty sa v Afrike ťažia v Botswane, Juhoafrickej republike a Namíbii, ale aj v krajinách, kde sa v rukách skorumpovaných vlád a povstalcov stávajú motorom nekončiacich konfliktov - v Angole, Kongu a Sierre Leone. V medzinárodnej terminológii dostali pomenovanie „konfliktné diamanty“.
ANGOLA - Severoangolská diamantová baňa Catoca tvorí modernú priemyselnú oázu v krajine spustošenej bojmi, ktoré tu niekde pramenia. Z diamantonosnej pôdy sa v miestnej továrni za pomoci najmodernejšej techniky vrátane röntgenových lúčov vytriedia diamanty za 8 miliónov dolárov mesačne. Zamestnancov chráni pred útokmi zvonku nepriepustné opevnenie a ochranka so samopalmi a dostať sa tam dá len lietadlom. Pred štyrmi rokmi patrila baňa povstalcom Národného zväzu pre úplnú nezávislosť Angoly (UNITA) pod vedením Jonasa Savimbiho. UNITA napokon prinútila OSN, aby uvalila embargo na angolské diamanty. Ona sama pritom embargo neustále porušuje. S angolskou armádou, najväčším svetovým nákupcom zbraní v uplynulých rokoch, sa snaží držať krok kedysi promoskovská Luanda. Uplynulý rok si vládne sily výdatne doplnili arzenál vďaka peniazom získaným od západných spoločností za ťažobné práva v nových náleziskách ropy.
SIERRA LEONE - Povstalecký Jednotný revolučný front (RUF) sa pred rokom pokúsil dobyť hlavné mesto Freetown a nemocnice vtedy zaplavilo mnoho mužov, žien a detí s uťatými pažami. Keď si RUF razili cestu k novým diamantovým náleziskám vo východnej časti krajiny, nechával po sebe zmrzačených civilistov. Diamanty, ktorých sa mesačne vyťaží za milióny dolárov, sa zo Sierry Leone pašujú na predaj do susednej Libérie, ktorá tiež bohatne na sierraleonských diamantoch. Táto krajina, ktorá nemá príliš veľké zásobiská diamantov, vyváža ročne desaťnásobne viac ako Sierra Leone. Vodca sierraleonských povstalcov Foday Sankoh (ktorý je od mája väznený) a libérijský prezident Charles Taylor sú totiž dlhoroční priatelia a spojenci.
BOTSWANA - Diamanty tu vytvorili predpoklady na vybudovanie jednej z najstabilnejších a najlepšie prosperujúcich ekonomík čierneho kontinentu. Keď juhoafrická spoločnosť De Beers objavila v roku 1969 v Botswane diamanty, krajina bola už tri roky nezávislá a viedli ju tradiční náčelníci. Ako príslušníci púštnej kultúry boli zvyknutí šetriť, aby prežili dlhé obdobia sucha. Nové finančné zdroje začali rozvážne využívať na stavbu verejných komunikácií, škôl a nemocníc. Dnes 90 percent botswanských detí dostáva základné vzdelanie a životná úroveň je lepšia než v Juhoafrickej republike, Turecku či Thajsku. (čtk, kl)
