a bývalej predsedníčky Bundestagu Rity Süssmuthovej potrebuje Nemecko dlhodobo ročne najmenej 40-tisíc prisťahovalcov.
Riaditeľ Inštitútu pre výskum hospodárstva Klaus Zimmermann žiada dokonca ročne až 150-tisíc imigrantov. Zvrat v prisťahovaleckej politike Süssmuthovej správa neodôvodňuje v prvom rade humanitnými, ale hospodárskymi a demografickými faktormi. „Bez odborných síl zo zahraničia nie je možný ďalší rast a modernizácia v Nemecku,“ uvádza sa v správe, ktorá sa má oficiálne zverejniť až 4. júla. Komisia pre otázky prisťahovalectva preto navrhuje každoročne uskutočniť výberové konania podľa bodového systému pre 20-tisíc imigrantov, ktorí by dostali trvalé povolenie k pobytu a práci. Medzi podmienky na získanie maximálne 100 bodov patrí najvyššia veková hranica 45 rokov, vysokoškolské alebo stredoškolské odborné vzdelanie s osobitne hľadaným zameraním, ale aj kvalifikácia manžela, resp. manželky. Znalosti nemčiny nie sú podmienkou.
Podľa denníka Süddeutsche Zeitung sa uvažuje aj o možnosti získania dodatočných bodov pre uchádzačov z kandidátskych krajín, pre ktoré by po ich vstupe do EÚ platilo obmedzenie voľného pobytu osôb. Ďalších 20-tisíc prisťahovalcov by malo získať dočasné pracovné povolenie v oblastiach, kde vládne nedostatok pracovných síl. Budúci imigranti by sa mali zaviazať, že sú ochotní sa integrovať do nemeckej spoločnosti. V prípade úspešného absolvovania 600-hodinového kurzu, ktorý by okrem jazykových vedomostí sprostredkoval aj občiansku náuku, by sa pre nich skrátila predpísaná lehota na získanie nemeckého občianstva, alebo predĺžilo povolenie k pobytu.
Zatiaľ je otvorené, do akej miery strany koalície a opozície tento koncept prevezmú. Zelení návrh Süssmuthovej komisie jednoznačne privítali. Generálny tajomník SPD Franz Müntefering však zdôraznil, že „zvýšenie úrovne vzdelania je dôležitejšie ako imigrácia.“
PRE SME - VLADIMÍR MÜLLER
