„Politici sa na konfliktoch priživujú! A aj Spojeným štátom vyhovujú!“ hovorí tuniská židovka Annie Kablaová. Na ostrove Džerba žije celý život. „Židia a moslimovia tu žijú vedľa seba už tisícky rokov. Žiadny väčší konflikt medzi nami nikdy nevypukol,“ upozorňuje.

Ostrov Džerba je unikátom nielen v Tunisku, ale na celom svete. Už viac ako dvetisíc rokov tam totiž uprostred islamského sveta žije početná židovská komunita. Žije tak ako nikde inde - bez konfliktu.

Džerba bola vždy považovaná za centrum židovskej vzdelanosti v africkom svete. „Ešte v prvej polovici 20. storočia sa pýšila rabínskymi tribunálmi, židovskými knižnicami, školami Talmudu a dvadsiatimi synagógami,“ vysvetľuje rabín Perez Trabelsi. Dnes žije na Džerbe už len okolo tisíc židov vo dvoch obciach - Hara Kebira a Hara Seghira. Asi pol kilometra od tej druhej stojí synagóga El Ghriba. Pútnické židovské miesto obklopené dvomi stovkami mešít.

„S úbytkom židov v Tunisku súvisia hlavne dva roky - rok 1956 a 1967,“ pokračuje rabín Perez. „V roku 1956 ich veľa odišlo do Francúzska a Izraela. Vtedy totiž získalo Tunisko nezávislosť a mnohí sa báli novej vládnej politiky. Nakoniec aj tak zistili, že k žiadnemu utláčaniu židov nedošlo, ale už sa nevrátili. S druhým rokom súvisia reakcie na bombardovanie Palestíny Izraelom. Veľkú úlohu vtedy zohrali médiá, hlavne televízia. Keď ľudia videli, čo sa na Blízkom východe deje, vypukli veľké demonštrácie. Trvali niekoľko týždňov a tuniskí moslimovia namierili svoj hnev proti tamojším židom. Tí sa báli, a tak z Tuniska ušli. Niektorí z nich sa však po čase vrátili.“

Na ulici dnes bežne stretnete moslima, ktorý sa baví so židom o obyčajných problémoch. O deťoch, o práci, o manželkách. „Súčasný konflikt na Blízkom východe sa Džerby nedotkol tak ako ten v šesťdesiatom siedmom!“ hovorí moslim Zied Anane. „Možno tam ten konflikt už trvá príliš dlho a ľudia sú už otupení. Neviem - moja najlepšia kamarátka je židovka. Nikdy sme medzi sebou žiadny problém nemali. Všetko je to o vzťahoch medzi ľuďmi. My sa nemáme prečo nenávidieť. Korene problému na Blízkom východe sú hlboké. Na počiatku konfliktu totiž nebola náboženská neznášanlivosť, ale územný problém,“ mieni Zied. „Židia si vlastne svoj štát Izrael kúpili, v podstate sa votreli na územie, kde po stáročia žili moslimovia! Tam je podľa mňa zárodok problému.“

Annie Kablaová, ktorá pracuje v internetovom centre v meste Houmt Souk, so Ziedom súhlasí, no trochu nahnevane dodáva: „Ako židovka by som sa rada niekedy pozrela do Jeruzalema. Myslím si však, že vinou politikov sa tam nikdy nedostanem! Konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi je dlhodobý. Niekedy mám pocit, že tamojším politikom to tak vyhovuje,“ pokračuje už pokojnejšie. „Je úplne jedno, či je pri moci Šaron alebo Barak. Aj keď je Šaronova politika agresívnejšia, všetci sú v podstate rovnakí. Vyhovuje to aj Spojeným štátom, zbrojný priemysel a ekonomika im prekvitá,“ dodáva smutne. „Myslím, že konflikt v Izraeli sa nikdy neskončí!“

Skepsu nad vývojom na Blízkom východe však neprejavila len Annie. Väčšina ľudí na Džerbe, či už to boli moslimovia alebo židia, cíti nedôveru najmä voči politikom. Majú však radosť, že oni žijú vedľa seba v mieri a pokoji. Bez ohľadu na to, či sú židia alebo moslimovia.

PRE SME - JANA HOLÍKOVÁ, ČT, Džerba