Líder formácie Jamiroquai Jay Kay počas koncertu. FOTO – TASR
na pódiu, po slovenskej predkapele Žena z lesoparku.
Súčasná jednotka funky music Jamiroquai odohrali hodinu a trištvrte trvajúcu šou v rámci turné k piatemu albumu A Funk Odyssey. Kto zažil zopár koncertov v Inchebe, mohol byť s ozvučením kapely – hoci nie úplne pri reproduktoroch – spokojný. Až na občasné pískanie mikrofónu bolo počuť, že na pódiu spieva a hrá desaťčlenný tím. Basgitarista Nick Fyffe, gitarista Simon Katz, dvaja klávesisti (jeden z pôvodných klávesistov Toby Smith počas turné kapelu opustil), bubeník Derrick McKenzie a perkusionista, tri černošské vokalistky a spevák Jason Kay.
Na viacvrstvové, efektne nasvietené pódium vystúpil v lesklej indiánskej čelenke a bielej bunde, ktorú hneď zhodil, inak by spotreboval aj tých stopäťdesiat uterákov, ktoré si kapela želala. Najsilnejšou stránkou predstavenia boli totiž tanečné pohyby lídra formácie, ktorý sa hýbal s neuveriteľnou ľahkosťou, presne ako v klipoch, kde fungujú aj triky. Pri skokoch využíval schody, tancoval ako šaman privolávajúci dážď, vyvaľoval sa na reproduktoroch ako rozmaznaný lev a popri tom stihol spievať.
O hudobnej stránke sa veľa povedať nedá. Mnoho ľudí sa po koncerte zhodlo, že boli na diskotéke za tisícdvesto korún. V moderne a európsky chápanom zvuku funky hudby si muzikanti nenašli veľa priestoru na improvizáciu. Pesničky zneli dokonale, ale ďaleko od toho, čo kapela tvrdila českému serveru idnes, že vraj každá interpretácia pesničky je iná, veľa improvizujú, a ani sami nevedia, čo sa v nasledujúcej chvíli stane.
Na koncerte prevládali hity z najnovšieho albumu A Funk Odyssey, ktorý Jamiroquai propagujú po Európe: Little L, Love Foolosophy, Main Vein, a na veľkú radosť publika zaspieval Jay Kay aj duet Bad Girl, tentokrát bez speváčky Anastacie. Zo starších vecí zazneli hity Allright, Cosmic Girl či Travelling Without Moving z rovnomenného albumu, alebo pesnička Deeper Underground, pri ktorej spevák pantomimicky upresnil, že je zo soundtracku k filmu Godzilla. Pohybom a spevom dokázal výborný tanečník zabaviť ľudí viac ako v prestávkach medzi pesničkami. Pochválil mesto, pivo, publikum, ale niekedy naozaj nevedel, čo povedať. Akoby sa bál, že ľudia mu nebudú rozumieť, tak iba stál, podivne sa smial a doprial si dlhú pitnú pauzu.
Ak sa kapela riadi heslom, že koncert, na ktorom neroztancujú ľudí je nevydarený, stredajšie vystúpenie pre viac ako tritisíc ľudí môžu považovať za úspech. A to netušia, že na Slovensko nezavíta svetová špička tak často, aby ľudia zavreli oči a oddali sa tancu bez výčitiek svedomia.
