ŠTOKHOLM - Globálne výdavky na zbrojenie po teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001 prudko vzrástli. Správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) predpovedá v ďalších rokoch ešte prudší rast. Zbrojenie vo svete má rastúcu tendenciu len posledné tri roky - a najviac k nemu prispieva región Blízkeho východu a hneď po ňom stredná a východná Európa.
Po dvojpercentnom raste zbrojných výdavkov v uplynulom roku sa tento trend ešte prehĺbi, uvádza SIPRI. Vo svojej novej ročenke tvrdí, že aj mieru rastu výdavkov na zbrojenie za minulý rok treba korigovať smerom nahor vzhľadom na neplánované výdavky na „vojnu proti terorizmu“. K podobnému záveru dospela nedávno OECD, podľa ktorej výdavky na zbrojenie vo svete po 11. septembri dlhodobo znížili ekonomický rast.
Bez týchto výdavkov všetky štáty sveta v roku 2001 na zbrojenie vynaložili 839 miliárd dolárov - v priemere 137 dolárov na jedného obyvateľa planéty.
Zbrojenie vo svete po skončení studenej vojny (v rokoch 1987-98) dramaticky pokleslo. Za ďalšie tri roky (do roku 2001) sa výdavky zvýšili o sedem percent. Najviac k tomu prispel región Blízkeho východu (nárast o 15 miliárd dolárov) a stredná a východná Európa (13 miliárd).
Najväčším dovozcom zbraní bola v roku 2001 s Čína (za viac ako 3,1 miliardy dolárov). India za minulý rok nakúpila o 50 percent viac zbraní ako v roku 2000, ale s objemom 1,1 miliardy dolárov zaujala len tretiu priečku. Predstihla ju aj Veľká Británia s importom zbraní v hodnote 1,2 miliardy dolárov.
Najvyššie percento domáceho hrubého produktu na zbrane vynakladajú najchudobnejšie krajiny Afriky - Etiópia či Burundi. Polovicu z celosvetových výdavkov na zbrojenie vynakladá päť krajín - USA, Rusko, Francúzsko, Japonsko a Veľká Británia.
Teroristické útoky z 11. septembra zmenili priority a strategické úvahy mnohých štátov. „Kampaň proti terorizmu má priamy vplyv na mnohé konflikty, ako aj nepriamy vplyv, ktorého účinky ešte nemožno odhadnúť,“ skonštatoval SIPRI.
(tasr, reuters)
