Ašpiranti vrátane Slovenska a s výnimkou Bulharska a Rumunska očakávajú, že summit v Kodani prinesie koniec dlhého maratónu plnenia ekonomických, sociálnych a politických reforiem ako podmienok vstupu do EÚ. Podľa Financial Times ale menej nadšenia panuje na strane členských štátov. Tam sa v súvislosti s rozširovaním hlavnou témou stáva otázka, kto to zaplatí.
Už dlhší čas je známe, že horúci zemiak spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) lieta medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi únie. Na jednej strane stoja hlavní platcovia do európskej kasy - Nemecko, Švédsko, Holandsko a Británia. Na druhej Francúzsko a Írsko, podporované momentálne predsedníckou krajinou únie - Španielskom.
Štokholm, Berlín, Londýn a Haag síce rozšírenie podporujú, ale chcú, aby sa podmienilo reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Francúzsko a Írsko ako najideálnejšiu možnosť vidia zachovanie súčasného stavu, no ten by rozpočet únie v prípade rozšírenia neuniesol. Financial Times za týmto postojom Paríža a Dublinu vidia silnú poľnohospodársku loby na domácej scéne, ktorá začína tento problém prenášať aj ku kandidátom. Francúzsko, Španielsko a Írsko totiž kandidátskym krajinám odkazujú, že brzdou rozširovania sú Nemci, Švédi, Holanďania a Briti. Tým pádom bohatú štvorku nútia, aby súhlasila s odložením potrebnej reformy poľnohospodárstva.
Dalo by sa povedať, že štvorica bohatých štátov používa tú istú taktiku, akú minulý rok využili Španieli. Tí sa vtedy vyhrážali pribrzdením rokovaní o vstupe, pokiaľ sa nevyrieši otázka regionálneho rozvoja. Spolu s Talianmi tvrdili, že ich regióny zostanú po rozšírení unie bez európskej pomoci. Rozšírenie totiž prinesie množstvo ešte chudobnejších regiónov a súčasní členovia by dostávali menej peňazí z regionálnej pomoci. Kompromis, hoci krehký, sa napokon našiel.
Na základe tohto príkladu by sa dalo očakávať, že riešenie sa nájde aj v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky a že táto sa nebude spájať s rokovaním o vstupe. Je tu ale jeden háčik, ktorý sa volá voľby.
Ak sa členské štáty nedohodnú na nadchádzajúcom summite v Seville, potom poľnohospodárstvo prehodia na bruselský summit v októbri. Tento dátum prináša hneď dve riziká. Prvým je, že únia sa zaviazala rokovania o vstupe uzavrieť do konca roka. Druhým, že Nemci idú 22. septembra voliť. Predstava, že nová nemecká vláda bude za mesiac schopná európske poľnohospodárstvo riešiť, je o to neistejšia, že horúcim kandidátom na post spolkového kancelára je konzervatívny Edmund Stoiber.
(taa)
Slovensko žiada rovnaké podmienky
Bratislava spolu s ostatnými kandidátskymi krajinami zatiaľ stále požaduje priame platby poľnohospodárom v rovnakej výške, ako dostávajú farmári v krajinách únie. Európska komisia začiatkom roka zverejnila návrh, podľa ktorého by noví členovia po vstupe dostali iba 25 percent z celkovej výšky priamych platieb. V návrhu sa uvádza, že v roku 2005 by priame platby postupne dosiahli 30 percent a do roku 2013 by narastali na úroveň 100 percent.
Premiéri Českej republiky, Slovenska, Poľska a Maďarska listom vyjadrili nespokojnosť s takýmto návrhom a žiadali, aby sa s novými členmi zaobchádzalo rovnako ako so starými. Navrhované desaťročné prechodné obdobie označili za neopodstatnené, ktoré zároveň nie je v súlade s požiadavkou rovnakých podmienok súťaže v jednotnom trhu únie.
Spoločný postup avizovali aj vyjednávači krajín V4. Spoločný postoj Visegrádu bude mať v tomto prípade svoju váhu - poľnohospodárstvo krajín Visegrádskej štvorky (najmä kvôli Poľsku) absorbuje v budúcnosti až 90 percent prostriedkov určených pre 10 nových členských krajín. (mar)
