V najvyrovnanejšej a zrejme i najťažšej skupine oslávila dokonalý triumf anglosaská futbalová škola. Postúpili Švédi a Angličania, vypadli veľkí juhoamerickí favoriti a čierny kôň z Nigérie. Európske tímy s vysokou organizáciou hry predstihli nápadité mužstvá s individualitami. Aspoň takí mali byť dvojnásobní majstri sveta (1978 a 1986) z Argentíny a nigérijskí olympijskí víťazi z Atlanty 1996. Mali byť, ale neboli.
Skupinu vyhrali škandinávske tri korunky, náš premožiteľ v kvalifikačnej skupine. Mužstvo, ktoré nikdy nefavorizovali, získalo na majstrovstvách sveta už striebro (1958) a dva razy bronz (1950 a 1994). Tím dvoch rovnocenných trénerov, praktika Tommyho Söderberga a teoretika Larsa Lagerbäcka, dal štyri góly a bol nebezpečný i v útoku. Superstrelec Celtiku Glasgow, vlani s 35 ligovými gólmi držiteľ prestížnej Zlatej kopačky Henrik Larsson, bol aj na japonských trávnikoch stálym nebezpečenstvom. Nigérii dal dva góly. Kompaktný kolektív vedel dať gól z rýchleho protiútoku, pohotovou strelou (Alexandersson Anglicku) i zo štandardnej situácie (Anders Andersson prekrásne z priameho kopu Argentíne). Švédska trénerska dvojica sa vedela vyrovnať s neúčasťou najväčšej hviezdy mužstva, zraneného stopéra FC Barcelona Patrika Anderssona a proti Argentíne i bez stredopliara Ljungberga z Arsenalu Londýn. Defenzíva severanov imponovala chladnokrvnosťou a prehľadom. Švédi síce bránili, ale nefaulovali, nesimulovali, nezdržovali. Z ničoho nič môžu byť opäť „tajnými“ adeptmi na medailu.
Angličania sa prebojovali ďalej silou buldoga. Nikomu nič nedarovali, proti Argentíne v druhom polčase v defenzíve doslova „ukúsali“ vydreté víťazstvo. Príznačné bolo aj to, ako Beckham premenil pokutový kop proti Juhoameričanom. Konštruktér jemných kopov a centrov vbomboval loptu prakticky do stredu bránky Cavallera. Hrou Albion až tak nepresvedčil. Ukázal, že má síce jedného superútočníka Michaela Owena, možno najlepšieho na šampionáte, ale nápad ich futbalu stále chýba. To však neznamená, že Angličania v skupine „dohrýzli“ svoj konečný úspech.
Argentínu stihlo asi to isté, čo Francúzsko. Hviezdy renomovaných európskych líg, v ktorých sa do posledného kola bojovalo o titul, nemali čas si oddýchnuť a urobiť si chuť na futbal. Osobitý tréner Marcelo Bielsa, doma nazývaný „El Loco“ - šialenec, mixoval zostavu, ako sa dalo, ale argentínska hra nenašla pravú tvár. Juhoameričania síce zdolali v prvom zápase 1:0 Nigériu, keď sa zdalo, že sa snažia „na pol plynu“, bol to však ich najvyšší výkon.
Nigéria sklamala na celej čiare. Cisárske rezy nového trénera Onigbindeho do zostavy po neúspešnom africkom Pohári národov nepriniesli do hry oživenie. Africké hviezdy, čo v kádri zostali, pôsobili unavene i unudene. (pf)
