BRATISLAVA – Nie sú vhodné priestory, nie sú vhodní ľudia, nie sú peniaze – to sú spoločné problémy krajských samospráv. Od ich zriadenia uplynulo už pol roka, ale problémy majú podobné ako v čase svojho vzniku.
Predstavitelia krajských samospráv reformu verejnej správy pokladajú za nedokončenú. „Od 1. júla preberáme napríklad kompetencie v oblasti školstva a sociálnej starostlivosti, ale nemáme ani potuchy, ako ich budeme financovať,“ hovorí predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík. „Honosne sa voláme samosprávny kraj, no finančne sme ešte zavislí od štátu,“ dopĺňa ho nitriansky župan Milan Belica.
S prechodom kompetencií sa spájajú viaceré problémy, najmä s peniazmi.
„Chýba nám reprezentačná miestnosť na prijímanie zahraničných štátnych návštev. Predvčerom som nemal kde prijať delegáciu Hornorakúskeho parlamentu,“ sťažuje sa Belica. Úrad, ktorý vybavuje všetku agendu zastupiteľstva, sídli v prenajatých priestoroch krajského úradu.
Aj v Žiline či Prešove sa úrad samosprávneho kraja delí o priestory so štátnou správou. „Je problém so zosieťovaním, kancelárie sú na rôznych poschodiach a je ich málo,“ povedal hovorca žilinského úradu Miroslav Batovský. Kvôli priestorom samospráva dokonca brzdí prijímanie nových ľudí. Nie je ich kam posadiť.
S nedostatkom vhodných priestorov bojoval svojho času i bratislavský župan Ľubo Roman. Na budovu na Trnavskej ulici, v ktorej sa krajská samospráva nakoniec usídlila, teraz nedá dopustiť. „Je hotová, kompletne zariadená, k dispozícii sú parkoviská aj rokovacie a zasadacie miestnosti,“ pochvaľuje si.
Úrad Bratislavského samosprávneho kraja nemá problémy ani s personálnym obsadením. Zato na úrade trnavského VÚC nemá riaditeľa ani jeden z piatich odborov. Podľa jeho hovorcu Ivana Krajčoviča tam však anarchia nevládne. „Ľudia tam sú, pracuje sa tam, i keď bez riaditeľa,“ tvrdí. Podľa predsedu Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauera je chod úradu zatiaľ bezproblémový.
