FOTO SME – JÁN KROŠLÁK, archív rodičov
Rodičia v zúfalstve kontaktovali už aj podsvetie a skínov. Pre podsvetie Martin (na snímke vpravo) nie je zaujímavý.
Martin Kollár sa stratil za bieleho dňa a už takmer jeden a pol roka po ňom márne pátrajú rodičia, polícia a aj Interpol. Chlapec zo Šalkovej pri Banskej Bystrici by tento rok maturoval.
Počas pátrania sa objavilo množstvo stôp, ale po Martinovi akoby sa zľahla zem. Rodičia stále veria, že žije, a len okolnosti mu nedovoľujú ohlásiť sa. „Možno sa mu vyhrážajú, že niekoho z nás zlikvidujú, ak niečo prezradí.“
Pondelok 4. decembra 2000, keď Martin ako každý deň odišiel autobusom zo Šalkovej do Gymnázia na Tajovského ulici, nebol podľa rodičov ničím výnimočný. Popoludní sa však Martin nevrátil domov a nechodil ani večer.
„O siedmej sme sa definitívne rozhodli, že ho ideme hľadať. Nechodil po reštauráciách a diskotékach. Nemal dôvod sa zdržať a nikdy to ani neurobil,“ spomínajú rodičia. V meste prehľadali aj nemožné miesta, obtelefonovali spolužiakov, kamarátov aj nemocnice. V noci o jednej informovali políciu. „Týždne sme nespali a hľadali Martina. Vylepili a rozdali sme plagáty s jeho fotografiou a nič,“ hovorí otec Andrej.
Martin išiel po škole domov. S kamarátmi počkal na trolejbus číslo 1, nastúpil doň sám. V trolejbuse ho videli posledný raz.
Polícia preverila aj záznamy z čipových kariet v trolejbusoch. Tie potvrdili, že Martin skutočne nastúpil, nikto z cestujúcich s ním však nehovoril, ani ho nevidel vystupovať. Na jeho čipovú kartu už nikto nikdy necestoval, hoci bol na nej dostatočný kredit.
Polícii aj rodičom chýba dodnes motív. Spolužiaci ani kamaráti údajne o ničom, čo by mohlo pomôcť pri hľadaní Martina, nevedeli.
Po mesiacoch hľadania už Kollárovci prestávali veriť aj vlastným očiam. Mnoho ráz sa im zdalo, že syna videli na ulici. Časom radšej mladých mužov predbiehali, aby im videli najskôr do tváre.
Prvé stopy sa objavili tri dni po Martinovom zmiznutí. Jedno dievča povedalo, že ho aj s kamarátom videlo na diskotéke. Dokonca aj šatniarky podľa fotografie usúdili, že to mohol byť on. Kamarát, s ktorým tam údajne mal byť, všetko poprel. „Nechodil na diskotéky a keby sa tam aj dostal, prečo by sa neozval,“ uvažuje matka Bronislava.
Po polroku rodičia oslovili Interpol, ktorý objavil prvé stopy. Človek s pasom na meno Martin Kollár sa objavil na hraniciach medzi Irakom a Iránom. Dokonca sedel aj dátum narodenia. Martin ale nechal svoj pas doma. Neskôr sa ukázalo, že pas bol pravdepodobne falošný.
Jedna z nádejí svitla Kollárovcom aj v polovici minulého roka. Istá pani z južného Slovenska tvrdila, že videla reláciu na maďarskej RTL2 o nezvestnom chlapcovi, ktorý sa podobal na Martina. Podľa dokumentu chlapec stratil pamäť a stará sa o neho pravdepodobne maďarský kňaz žijúci v Taliansku.
„Hľadali všetci, aj maďarská a talianska polícia. Odvysielaný dokument sa však spolu s redaktorom záhadne stratil a dodnes ho nikto nenašiel,“ prekvapene hovorí otec.
Taliansky Interpol nenašiel ani chlapca, ani kňaza. Jedinou nádejou je istý starý kňaz, ktorý by mohol o niečom vedieť, toho sa však zatiaľ nepodarilo zastihnúť. Rodičia sú rozhodnutí poprosiť pápežského nuncia na Slovensku, či by im kňaza nepomohol nájsť.
Ešte tri mesiace predtým, v marci, Andrejovi Kollárovi zazvonil mobilný telefón. Zdalo sa mu, že počul Martinov hlas. „Ako keby to bol Maťko. To som ja ocino, chcú výkupné 20-tisíc, povedal a zložil.“ Odvtedy sa nikto neozval. Neskôr zistili, že niekto telefonoval z búdky na Donovaloch.
Po Martinovi neúspešne pátral i jasnovidec, ktorý hovoril, že jeho telo bude ležať v šachorine na brehu Liptovskej Mary.
Posledný impulz dali Kollárovcom oslavy po víťazstve hokejistov na majstrovstvách sveta. Jeden z chlapcov na Košickom námestí sa strašne podobal na Martina. Ale bol to niekto iný.
„Nevieme, čo sa mohlo stať. Bol to dobrý žiak a športovec. Nikdy nemal problémy s drogami ani alkoholom. Nezaujímal sa ani o náboženstvo a sekty, nemal na to čas.“
Aj napriek všetkému rodičia stále veria, že žije a raz ho nájdu, alebo sa ozve.
DANIEL VRAŽDA
