Japonské diváčky v tradičných kamerunských krojoch v hľadisku štadióna v Šizuoke počas zápasu Kamerun – Nemecko (0:2). FOTO – REUTERS
ách. Francúzi v zápase s Dánskom dostali druhý gól, videl zo svojho postu cez živý plôtik francúzskej reštaurácie Marseille, kde na dvoch veľkých obrazovkách súčasne bežali dva večerné zápasy včerajšieho programu svetového šampionátu.
Vo večernom televíznom súhrne štvorica futbalových komentátorov paritne zastúpená dvoma ženami dynamickou japončinou dlho opakovala, možno aj analyzovala, čo sa stalo. Archívne zábery Zidana so Svetovým pohárom nad hlavou spred štyroch rokov sa striedali s aktuálnymi nechápavými pohľadmi po skončení francúzskej futbalovej katastrofy v kórejskom Inčchone. Štáb japonskej televízie operatívne vyrazil do ulíc Tokia, kde zbieral reakcie fanúšikov z celého sveta. Kamera si našla symbolický post pod tokijskou vežou. Tú Japonci všade uvádzajú indiferentne ako Tokyo tower, ale aj Eskimákovi je na prvý pohľad zrejmé, že ide o vernú kópiu parížskej eiffelovky. Len je oveľa mladšia (1958) a predovšetkým o pár metrov vyššia (333) ako jej parížska predloha. Japonci si tak v minulosti trošku liečili komplex a odkukané veci jednoducho robili lepšie. Ale čo bude teraz s ich futbalom? Po triumfe Francúzska pred štyrmi rokmi vo finále stavili Japonci, ako zvyčajne, na stratégiu najlepších. O tom, že japonský tím pod vedením francúzskeho trénera Philippa Troussiera má po výhre nad Ruskom pred záverečným duelom s outsiderom Tuniskom postup v suchu, nik nepochybuje, ale maximalisticky založení domáci futbaloví fanúšikovia myslia na finále. A ich veľký francúzsky vzor sa potupne lúči so šampionátom bez jediného streleného gólu.
Ťaživú atmosféru pod eiffelovkou v televíznom zábere osviežili spievajúci fanúšikovia Mexika. Niektorí z nich trávili takmer dvanásťhodinový let z Zürichu kolektívnymi spievankami spestrenými mexickými vlnami vysoko nad sibírskymi horami. Postupne presvedčili aj šikmooké letušky, že zvládnu druhý hlas v španielčine.
„Verím, že neprehráme ani v poslednom zápase skupiny s Talianmi,“ bubnoval už na letisku bezstarostný Carlos a nedbal, že mu ozrutný nástroj vzápätí vysprejoval teplý dážď.
Tokio je rušnejšie ako inokedy o futbalových fanúšikov z 32 krajín účastníkov futbalového šampionátu. Každý z nich sa teší, že v záplave vľúdnych ľudí zotrvá až do 30. júna, keď sa hrá v Jokohame finále.
VOJTECH JURKOVIČ, Tokio
