Zinedine Zidane na zemi a s ním aj francúzski obhajcovia titulu majstrov sveta. FOTO – REUTERS
Včera explodovala na majstrovstvách sveta prvá veľká futbalová bomba. Po dvoch zápasoch A-skupiny tak trochu aj časovaná. Francúzsko, majster sveta ‘98 a majster Európy 2000, skončilo účinkovanie na šampionáte už po troch stretnutiach. Trikolóra sa po Taliansku (1950) a Brazílii (1966) stala v histórii záverečných turnajov tretím obhajcom titulu, ktorému sa nepodarilo postúpiť zo základnej skupiny. Francúzi klesli najhlbšie, ako mohli – prvý raz z doterajších jedenástich účastí na tomto podujatí nestrelili ani gól!
Zidane – tragický hrdina
Éra zlatých francúzskych chlapcov, ktorú začali písať 12. júla 1998 na parížskom štadióne St. Denis finálovým víťazstvom 3:0 nad Brazíliou, je minulosťou. Ani toľko uznávaný a akokoľvek zbožňovaný Zinedine Zidane nezachránil vlajkovú loď svetového futbalu od katastrofy. Oslavy vystriedal smútok. Necelý mesiac po famóznom víťaznom voleji v glasgowskom finále Ligy majstrov sa stal z najdrahšieho hráča planéty, ktorý o jedenásť dní oslávi tridsiate narodeniny, tragický hrdina. Po zranení obliekol francúzsky dres na jediný zápas majstrovstiev a už si to na turnaji nezopakuje.
Privodilo francúzske Waterloo zranenie Zidana a jeho neúčasť v prvých dvoch zápasoch skupiny? Malo vplyv na vyradenie favorita vylúčenie útočníka Henryho v druhom súboji s Uruguajom? Hoci tréner Rogere Lemerre urobí analýzu až po návrate domov, obe nepríjemné udalosti sa celkom určite výraznou mierou podpísali pod nečakaný neúspech. Isté je aj to, že francúzska hra stratila za štyri roky šmrnc. Z pestrých a atraktívnych predstavení galského kohúta pred nadšenými domácimi divákmi sa v Ázii vykľul väčšinou deväťdesiatminútový stereotyp, lopota, dril. Ťažkým profesionálom chýbala prirodzená ľahkosť. Jednoduchosť a vtip v rýchlosti. Výbava, ktorou naposledy tak sladko opili celý futbalový svet.
Presýtení Francúzi
Francúzi zabudli na radosť z hry. Za posledné roky získali obidva najcennejšie tituly, ich reprezentanti v renomovaných zahraničných kluboch na konci sezón takmer pravidelne stískajú domáce či európske poháre. Viacerí z nich vystúpili na vrchol, vyššie sa už ísť nedá. Aj futbalová motivácia má svoje zákonité hranice. A možno aj chuť po triumfoch vyprchala. Natíska sa otázka presýtenosti.
„Bol som unavený, čo je normálne. Mali sme šance. Ak by som strelil gól, ktovie, ako by sa zápas vyvíjal ďalej. Nad Dánskom sme museli vyhrať o dva góly. Nie vždy všetko vyjde. Nikdy som si nemyslel, že pôjdeme domov tak rýchlo. Uvidíme, či nejaké zmeny v reprezentácii budú nutné. Všetko, čo by som teraz povedal, by bolo tvrdé,“ vyhlásil po stretnutí sklamaný Zidane.
Francúzsko sa ocitlo v šoku. Aj preto, lebo jeho reprezentácia s touto hviezdou v zostave po 27 zápasoch bez prehry zaváhala v najnevhodnejšej chvíli.
Nezaslúžili sme si postup
Budúcnosť Lemerra, ktorý má zmluvu so zväzom do roku 2004, zatiaľ nie je jasná. „Skončila sa jedna epizóda v živote modrých. Tentoraz dopadla zle,“ vyhlásil stroho. Na otázku, či to bude znamenať jeho koniec, odvetil: „Tak ďaleko dnes ešte nemyslím.“ Ako povedal, Francúzsko si s jednou remízou a dvoma prehrami nezaslúžilo postúpiť. „Už v príprave sme mali veľa zdravotných problémov a niektorí hráči neboli stopercentne v poriadku. Ťažkosti sa objavili hneď pred úvodným stretnutím so Senegalom. Vyradenie akceptujem tak, ako akceptujem aj víťazstvá. Teraz nejde o Rogera Lemerra. Dôležité sú iné veci. Napríklad to, aby sa pokračovalo v dobrej práci aj ďalej. Francúzsko bude napredovať.“
Kapitán Marcell Desailly z Chelsey Londýn ho neraz tvrdo kritizoval. Včera nie. Podľa jeho slov by fanúšikovia po neúspechu najradšej trénera vyhodili, ale „toto je kolektívne dielo.“ Menej zhovievavejší k Lemerrovi už bol Desaillyho spoluhráč zo stopérskej dvojice Lilian Thuram: „Po prehre so Senegalom si myslel, že sa to vyžehlí. Bez vylúčeného Henryho proti Uruguaju, že vyhráme aj s desiatimi hráčmi. A teraz sme zrazu v Paríži. Je to strašné.“
MIROSLAV BUKOV
