NHL. Víťazstvom v pomere 3:0 sa červené krídla ujali vedenia 3:1 na zápasy a priblížili sa na krok k cieľu, za ktorým idú od prvého buly v októbri minulého roku – dobyť Stanleyho pohár, najcennejšiu hokejovú klubovú trofej na svete.
Kľúčom zlepené góly
Ani jedno z týchto troch víťazstiev sa však nerodilo ľahko. Naopak, Red Wings naštartovali finálovú sériu podobne ako v prvom kole play off proti Vancouver Canucks, totiž prehrou v nadstavenom čase, hoci dvakrát viedli. Hurikáni si tým zlepšili svoju úctyhodnú bilanciu víťazstiev v predĺženiach v tohtoročnej postsezóne na 7:1. V druhom zápase to bolo dlho na hrane, Detroit nevyužil šesť presiloviek a až do 15. minúty poslednej tretiny balansoval nad druhou prehrou. Až potom Lidströmova bomba v siedmej presilovke konečne prerazila do siete, nasledovaná o trinásť sekúnd neskôr pukom z hokejky Krisa Drapera. Tieto zlepené góly možno považovať za prvý kľúčový moment tohtoročnej finálovej série medzi Red Wings a Hurricanes.
Rekord veterána Larionova
Druhým je nepochybne nádherný gól Igora Larionova v závere tretieho predĺženia tretieho zápasu, ktorý znamenal víťazstvo v druhom najdlhšom zápase v histórii finále Stanleyho pohára a vedenie Red Wings na zápasy 2:1. Larionovov gól (gól najstaršieho hráča aký kedy skóroval v histórii finále Stanleyho pohára!) mal nesmiernu psychologickú silu, pretože asi definitívne zlomil sebavedomie hurikánov. Tí mali víťazstvo v tomto zápase prakticky na lopate, keď až do polovice 19. minúty poslednej tretiny viedli O‘Neillovým gólom 2:1. Lenže už po tretí raz blížiace sa víťazstvo v normálnom hracom čase psychologicky a herne neudržali (predtým dostali dva góly tesne pred koncom v dvoch zápasoch proti Toronto Maple Leafs). Kým proti javorovým listom si to víťazstvo napokon predsa len vybojovali, v prípade Detroitu sa carolinský džbán na tretí raz rozbil.
Únava pôsobí
Nie je to však iba smola v predĺžení, ktorá sa nalepila na hurikánov v tom najnevhodnejšom okamihu. Čoraz jasnejšie totiž vidieť, že aj ich kondícia má svoje dno. Hrať deväť zápasov v predĺžení a z toho jeden takmer historicky najdlhší do pol druhej ráno, to dá zabrať aj kvalitnejším tímom. Je to zreteľné najmä v carolinskom útoku. Stačí si porovnať ako išla dole štatistika striel na Haškovu bránku. Tréner Maurice si to nepochybne pred štvrtým zápasom uvedomil, a preto rozdelil Francisov útok, do ktorého postavil Battagliu. Kapanen, ktorý strelil vo všetkých zápasoch play off iba jeden gól, šiel do útoku k Coleovi a Brindamourovi. Nepomohlo to. Francis vo štvrtom zápase priamo na Hašeka nevystrelil, hoci od neho odrazený puk, ktorý mohol významne ovplyvniť priebeh zápasu, tancoval na bránkovej čiare. O‘Neill, Cole a Brindamour vystrelili v štvrtom zápase spolu toľko striel, čo sám obranca Hedican. S takouto produktivitou sa jednoducho vyhrať nedá, najmä ak súper disponuje kvalitnou obranou s dominujúcim brankárom.
„Dominátor“ je v ráži
Dominik Hašek je nepochybne ústrednou osobnosťou Detroitu. Pred dvoma rokmi ohlásil odchod zo scény, aby sa predsa ešte vrátil kvôli jednému jedinému – vyhrať Stanleyho pohár. V Buffale sa mu to v roku 1999 takmer podarilo, keď Sabres podľahli vo finále tímu Dallas Stars rozhodujúcim gólom v šiestom zápase z hokejky dnešného Hašekovho spoluhráča Bretta Hulla, o ktorom – teda o tom góle – v Buffale dodnes tvrdia, že nebol regulárny, lebo strelec stál v bránkovisku. Hašekova motivácia dosiahnuť posledný vrchol excelentnej hokejovej kariéry je priam elektrizujúca. Doslova cítiť ako nabíja akumulátory ostatných spoluhráčov. Hašek je občas v takej ráži, že ak by to nebolo príliš riskantné, hral by najradšej ako šiesty hráč v poli. Kričí, povzbudzuje, deklamuje, afektuje, nedovolí nikomu oddychovať. Napokon, bol to on, kto založil v pondelňajšom zápase z vlastnej tretiny útok, na konci ktorého Brett Hull prvý raz prekonal Irbeho. A keď príde na vec, chytá ako v najlepších rokoch, o čom sa presvedčil napríklad v pondelok nanajvýš rukolapne Eric Cole. Ten si za stavu 0:0 poľahky obhodil Cheliosa, ale už nedokázal urobiť fintu na Hašeka, rútiaceho sa proti nemu ako tank takmer až k modrej čiare. Ak Red Wings zavŕšia sezónu dobytím pohára, bude Hašekovi právom patriť priam taký veľký kus z víťazného koláča, aký si vlani zaslúžil v drese Colorado Avalanche za roky skvelej hry Raymond Bourque.
Nádej Caroliny síce umiera posledná, ale zvrátiť nepriaznivý stav 1:3 na zápasy sa vo finále Stanleyho pohára podarilo naposledy v roku 1942 mužstvu Toronto Maple Leafs, ktoré porazilo práve Detroit Red Wings 4:3. Možno oprávnene pochybovať, že by si červené krídla chceli takúto nepríjemnú historickú lekciu zopakovať.
IGOR OTČENÁŠ
