BRATISLAVA – V roku 1998 sa záhadným spôsobom stratil bývalý priateľ Magdy Mečiarovej Gustáv Hrdlovič. Zatiaľ ho nenašli. Živého ani mŕtveho.

Od roku 1996 je nezvestný aj majster sveta v kulturistike Pavol Grolmus. Zmizol spolu so svojím bratom Petrom, ktorého už súd vyhlásil za mŕtveho.

Na polícii ľudia denne nahlásia zhruba tri zmiznutia osôb. Z 1200 nezvestných ročne polícia vypátra 80 percent. Polovica zo zmiznutých sú deti a mladiství. Veľkým problémom sú mladé dievčatá, ktoré sa nechajú nalákať na prácu v zahraničí: „Niektoré sú závislé od drog, iné si myslia, že dobre zarobia,“ hovorí riaditeľ odboru pátrania na kriminálnej polícii Jozef Kromerinský.

Mnohí zmiznú svojim blízkym dobrovoľne. Jedného dňa si povedia, že doterajšieho života majú dosť a bez slova odídu.

Kromerinský spomína na prípad, keď manžel zavolal domov, že už ide z práce, ale neprišiel. Polícia po ňom začala pátrať: „Každý to už videl čierne, ale on po týždni prišiel domov a vysvetlil, že si potreboval psychicky oddýchnuť.“

Ak polícia vypátra človeka, ktorý má viac ako osemnásť a neželá si, aby o ňom rodina vedela, musí to rešpektovať.

Do dnešného dňa je na Slovensku 140 neidentifikovaných mŕtvol. Pri ľuďoch, ktorí sú nezvestní už veľa rokov, je pravdepodobné, že nežijú.

To môže byť prípad Blaženy Fišanovej z dediny pri Komárne. Zmizla v roku 1987, keď mala sedemnásť. Naposledy ju videli rozprávať sa na ulici, podľa kamarátov išla domov. Nedorazila tam. „Doposiaľ sa nenašlo ani telo,“ hovorí Kromerinský.

Po dvadsiatich rokoch polícia pátranie skončí.