Z týchto dôvodov si vláda kládla za cieľ preveriť zákonnosť doterajšej privatizácie. Zamýšľala tiež ďalej privatizovať súťažnými metódami s verejnou kontrolou, s možnosťou prehodnotenia privatizačných rozhodnutí súdmi tak, aby privatizácia vytvárala predpoklady reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia privatizovaných podnikov.
Preverovanie privatizačných rozhodnutí z minulosti a výplata dlhopisov
Úlohou preskúmať zákonnosť privatizačných rozhodnutí bol poverený Fond národného majetku SR. Boli prehodnotené kúpno-predajné zmluvy uzavreté medzi FNM a nadobúdateľmi privatizovaného majetku v období od 5. novembra 1994 do 10. novembra 1998. Z celkového počtu 906 preverovaných zmlúv boli zistené odchýlky pri 186 zmluvách, ktoré následne posudzovala medzirezortná komisia vytvorená zo zástupcov FNM, ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ministerstva spravodlivosti a komerčno-právnych kancelárií.
Komisia dospela k záveru, že v 47 prípadoch zo 186 skúmaných zmlúv možno predpokladať ich absolútnu neplatnosť. Vzhľadom na možné právne riziká sa FNM rozhodol konať len v jednoznačných prípadoch, keď mal šancu na víťazstvo aj v prípadnom súdnom spore. Celkovo možno konštatovať, že preverovanie privatizačných rozhodnutí nesplnilo pôvodné očakávania.
FNM začal efektívne vymáhať plnenie zmluvných záväzkov od nadobúdateľov majetku až od júla 1999 (dovtedy mu to neumožňovala legislatíva). Legislatívne zmeny umožnili fondu odstupovať od uzavretých zmlúv, pričom dôvodom bolo neplnenie zmluvných záväzkov privatizérmi. FNM opäť získal podiely vo viacerých významných spoločnostiach (napríklad VSŽ, Istrochem, Klenoty, Obuv, Kúpele Sliač a Kováčová, v niektorých prípadoch boli akcie vrátené na účet FNM na základe dohody o mimosúdnom vyrovnaní kúpele Piešťany, Nafta Gbely, Novácke chemické závody).
Dlhopisy Fondu národného majetku boli v priebehu roka 2001 postupne vyplatené všetkým držiteľom. V rokoch 1999 a 2000 Dzurindova vláda zvažovala možnosť splatenia dlhopisov aj prostredníctvom akcií lukratívnych akciových spoločností, táto možnosť nakoniec nebola odsúhlasená (uprednostnil sa predaj akcií strategickým investorom).
Obchodovanie s dlhopismi FNM bolo umožnené v novembri 1999 a po jeho ďalšej liberalizácii v máji 2000 výrazne vzrástlo obchodovanie s nimi na sekundárnom trhu aj nárast počtu umorených dlhopisov FNM.
Transparentnosť privatizácie
V roku 1999 bola spracovaná analýza privatizačného procesu od roku 1991 do 1998 s dôrazom na zhodnotenie transparentnosti, uplatňovania verejného záujmu, výnosov a dopadov na podnikateľskú sféru, v ktorej boli zvýraznené negatívne javy. Na zabezpečenie dodržiavania zákonnosti a transparentnosti pri jednotlivých krokoch privatizačného procesu boli na ministerstve privatizácie zriadené poradné orgány a komisie. Postup práce týchto orgánov, ako aj rozhodovací proces upravuje o. i. Návrh zásad na predkladanie návrhov na vydanie rozhodnutí o privatizácii majetku štátnych podnikov a organizácií priamym predajom, ktorý schválila Dzurindova vláda.
Vláda zabezpečila legislatívnu úpravu kompetenčných vzťahov a výkon vlastníckych práv štátu medzi všetkými inštitucionálnymi článkami privatizačného procesu, najmä ministerstvom privatizácie, FNM a zakladateľskými rezortmi (novela zákona č. 92/1991 Zb. v roku 1999).
Vláda sa tiež zaviazala zostaviť verejný register privatizovaného majetku. Tento bol síce už v roku 1999 zverejnený na internete, obsahuje však len údaje o prvom nadobúdateľovi majetku a je usporiadaný podľa pôvodných názvov bývalých štátnych podnikov, priebežne sa však doplňuje.
Na zabezpečenie ďalšieho procesu privatizácie bola v roku 1999 spracovaná a schválená Koncepcia privatizácie majetku štátu na ďalšie obdobie. V januári 2001 vláda schválila tiež Harmonogram urýchlenia privatizácie.
Vláda zabezpečovala privatizačný proces prostredníctvom medzinárodných tendrov za pomoci privatizačných poradcov najmä v prípadoch privatizácie strategických podnikov a bankových inštitúcií. V niektorých prípadoch sa však objavili podozrenia z vplyvu rôznych lobistických a klientelistických skupín na výsledky (prípad vrátenia ponúk na zvýšenie ceny pri privatizácii Slovenskej sporiteľne, nezverejnenie cenovej ponuky v prípade Slovenského plynárenského priemyslu, opakovanie tendra pri privatizácii Slovenských plavieb a prístavov, kúpa akcií VSŽ Transpetrolom, predaj akcií RIF). Podozrenia sa však nepodarilo potvrdiť.
Opatrenia, ktoré zabezpečujú kontrolovateľnosť privatizácie Najvyšším kontrolným úradom a orgánmi prokuratúry sa premietli do príslušných legislatívnych noriem prijatých v roku 2001. Tieto orgány však zatiaľ žiadnu kontrolu privatizačného procesu nevykonali.
Transparentnosť privatizačného procesu sa síce oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšila najmä v poskytovaní väčšieho množstva informácií, na zabezpečenie verejnej kontroly to však nestačilo.
Privatizácia „strategických“ podnikov a bánk
V záujme dokončenia privatizácie štátnych podnikov a organizácií v hospodárskych rezortoch vrátane majetkových účastí FNM v akciových spoločnostiach Dzurindova vláda v roku 1999 prehodnotila a nanovo definovala strategický záujem a účasť štátu v odvetviach energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a iných, s cieľom zabezpečiť efektívny výkon práv a povinnosti štátu (novela zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov určila podniky, ktoré majú charakter prirodzených monopolov a taxatívne vymedzila, čo nemôže byť predmetom privatizácie. Súčasne sa určila trvalá 51-percentná majetková účasť vo vybraných podnikoch charakteru prirodzených monopolov).
Vláde sa následne podarilo ukončiť privatizáciu SPP, Transpetrolu, rozvodných energetických závodov, Slovenských telekomunikácií, nedokončená zostane privatizácia Slovenských elektrární.
Dzurindova vláda vytvorila podmienky na privatizáciu bánk. Bankový sektor sa v SR podarilo sprivatizovať v najkratšom období spomedzi transformujúcich sa krajín. Skutočnosť, že najväčšie slovenské banky majú reálnych vlastníkov, od ktorých sa očakáva zabezpečenie ich efektívnosť fungovania, ako aj to, že manažmenty bánk budú aj samy vyhľadávať reálne podnikateľské zámery a nebudú vystavené politickým a ekonomickým lobistickým skupinám, je nevyčísliteľný pozitívny efekt tohto procesu. Všetky sprivatizované banky majú významných zahraničných vlastníkov. Vláda nepripustila privatizáciu bánk ich dlžníkmi. Privatizácia bankového sektora však v dôsledku nevyhnutnej reštrukturalizácie bánk pred ich ponúknutím na privatizáciu stála daňových poplatníkov 105 miliárd Sk. Neukončená zostala privatizácia Banky Slovakia a Poštovej banky.
Privatizácia v ostatných rezortoch
Pozornosť v privatizačnom procese sa venovala aj koncepcii transformácie v rezorte zdravotníctva. Koncepcia zdôrazňovala zásadu, aby nadobúdateľ objektívne, dokladmi doložil odbornú spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov a ich prax. Táto zásada má byť garanciou, že privatizovať zdravotnícke zariadenia budú subjekty, ktoré budú poskytovať zdravotné služby. Postup privatizácie v tomto rezorte nemožno hodnotiť pozitívne. Nebola ujasnená právna forma sprivatizovaných subjektov a v mnohých prípadoch dochádzalo k nejednotnosti pri uplatňovaní cien za predaj zariadení.
Pokračuje privatizácia 17 podnikov Slovenskej autobusovej dopravy, mala by byť ukončená do konca volebného obdobia. V letných mesiacoch by mal FNM zrealizovať aj transformáciu podnikov Vodární a kanalizácií na akciové spoločnosti. Fond následne vloží majetok týchto akciových spoločností do pripravovaných obecných vodárenských spoločností, ktorých akcie budú vlastniť a spravovať obce a mestá.
Z významnejších podielov, ktoré FNM získal pred dvoma rokmi po odstúpení od zmlúv, sa pripravujú medzinárodné tendre na predaj podielu v Istrocheme Bratislava a v hlinikárni ZSNP Žiar nad Hronom.
Záver
Privatizačný proces najmä v druhej polovici funkčného obdobia Dzurindovej vlády možno hodnotiť pozitívne. Ukončila sa reštrukturalizácia a privatizácia bankového sektora, boli vytvorené legislatívne podmienky na privatizáciu strategických podnikov aj prirodzených monopolov. Predaj SPP možno považovať za najdôležitejšie privatizačné rozhodnutie tohto kabinetu. Bol splnený záväzok predchádzajúcej vlády – vyplatené dlhopisy FNM vo výške 33 mld Sk. Obidvaja aktéri privatizačného procesu, ministerstvo privatizácie aj FNM si osvojili transparentné metódy privatizácie verejné súťaže a medzinárodné tendre prostredníctvom privatizačných poradcov. Roky 2001 a 2002 pokojne môžeme nazvať rokmi privatizácie najmä vzhľadom na získané príjmy – tie sa za celé volebné obdobie blížia k sume 300 miliárd Sk.
Príjmy z privatizácie v rokoch 1999 – 2002
privatizovaný sektor kúpna cena (v mld Sk)
energetika 161
banky, poisťovňa 69
telekomunikácie (ST, Globtel) 51
iné 2
Spolu 283
Použitie príjmov z privatizácie v rokoch 1999 – 2002
ÚČEL POUŽITIA (MLD. SK)
výplata dlhopisov 33
štátny dlh 50
dôchodková reforma 66
štátne záruky za úvery 24
splatenie úverov FNM 15
plynofikácia obcí 4
rozvojové programy 12
financovanie zdravotníctva 9
dlhy železníc 4
reštrukturalizačné dlhopisy vo VÚB 9
náklady spojené s privatizácou 3
Štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva 1
iné (zvýšenie základného imania ST, posilnenie NBS, delenie federálneho majetku) 53
Zdroj: Výročné správy FNM SR za roky 1999 2001, rozpočet FNM SR na rok 2002, prepočty autorka
Autor: Oľga Reptová, M.E.S.A. 10Písané pre projekt Inštitútu pre verejné otázky Hodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády M. Dzu
