Stojí ich to síce dosť veľa peňazí, keďže cena za prijímacie pohovory na jednu školu sa pohybuje od 500 do tisíc korún, ale oplatí sa. Týmto spôsobom si totiž zvýšia šance, že sa aspoň na nejakú školu dostanú.
Vysokým školám však zložitosť tohto procesu pridáva spústu práce.
„Hĺbku neúmerného zaťažovania vysokých škôl a fakúlt veľkým počom prihlášok možno ilustrovať štatistickými údajmi,“ píše vo svojej štúdii Prijímacie konanie na vysokoškolské štúdium Ľubomír Holubčík z Ústavu informácií a prognóz školstva.
Štatistiky ukazujú, že počet študentov, ktorí sa na prijímačky prihlásili, je iný, ako počet študentov, ktorí sa na ne skutočne prišli. Počet prijatých je zase odlišný ako počet tých, ktorí sa na školu skutočne zapíšu. „Dokonca ani počet zapísaných sa nezhoduje s počtom skutočne nastúpených uchádzačov do prvého ročníka,“ píše Ľ. Holubčík.
Napríklad v školskom roku 1999/2000 sa na prijímacom konaní na slovenských vysokých školách zúčastnilo asi 79 percent pôvodne prihlásených uchádzačov a z nich bolo na vysokoškolské štúdium prijatých v priemere asi 39 percent. Z celkového počtu prijatých sa do prvého ročníka zapísalo len 71 percent z nich.
Nový vysokoškolský zákon pomáha školám tento problém aspoň čiastočne riešiť. Vysokoškolská inštitúcia má právo žiadať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa na štúdium zapíšu, alebo nie.
Uchádzač je povinný ju škole poskytnúť do začiatku akademického roka, teda do 1. septembra. Ak to neurobí, vysoká škola môže ponúknuť miesto ďalšiemu uchádzačovi v poradí. (sr)
